obr

V článku je prezentované využitie a porovnanie dvoch prístupov pri riešení regulácie polohy fyzikálneho kyvadla. Pri návrhu regulácie pohybu mechanických sústav je potrebné popísať dynamiku sústavy matematickým modelom, t.j. pohybovými rovnicami, ktoré popisujú odozvu sústavy na akčný zásah hnacieho pohonu.
Na riešenie pohybových rovníc sa vyžívajú matematické progra­my, v ktorých sú implementované okrem iného aj regulačné štruktúry, akými je napríklad PID regulátor. Významným zá­stupcom týchto programov je MATLAB/Simulink.

 

PROBLEMATIKA MECHANICKÝCH SÚSTAV

Problémom pri zložitých mechanických sústavách môže byť zostavenie spomínaného matematického modelu, preto je možné pohyb sústavy rie­šiť aj s využitím programov riešiacich dynamiku sústav na virtuálnych dynamických modeloch. Medzi tieto programy patrí napríklad MSC. ADAMS. Článok rieši využitie a porovnanie dvoch riešení regulácie po­lohy fyzikálneho kyvadla.

Fyzikálne kyvadlo predstavuje teleso spojené s nepohyblivým rámom ro­tačnou väzbou v bode, ktorý nie je totožný s jeho ťažiskom (obr. 1). To­to spojenie ponechá kyvadlu len jeden stupeň voľnosti, a to rotáciu okolo jednej osi v mieste väzby. Po vychýlení kyvadla z rovnovážnej polohy o ur­čitý uhol začne kyvadlo voľne kmitať vplyvom svojej tiaže. Ak zanedbá­me pasívne odpory (trenie vo väzbe, odpor vzduchu a pod.), bude ampli­túda výchylky konštantná, rovná uhlu počiatočného natočenia kyvadla.

obr1

MATEMATICKÝ MODEL KYVADLA

Pohybová rovnica popisujúca voľné kmitanie kyvadla sa dá vyjadriť z teórie dynamiky tuhých telies, napríklad princípom virtuálnych prác, Lagrangeovými rovnicami II. druhu a pod. Pohybová rovnica predstavu­je matematický model kyvadla a pre kyvadlo, na ktoré pôsobí iba vlast­ná tiaž. má tvar:

rov1

kde I je moment zotrvačnosti k osi rotácie kyvadla, m je hmotnosť kyva­dla, L je vzdialenosť ťažiska od osi rotácie, g je gravitačné zrýchlenie, ϕ je uhol natočenia kyvadla a ϕ je uhlové zrýchlenie kyvadla.

Ak je kyvadlo poháňané hnacím rotačným pohonom v osi väzby, v pohy­bovej rovnici pribudne na pravej strane pôsobiaci krútiaci moment M:

rov2

 

 

Na riešenie matematického modelu kyvadla konkrétneho tvaru je po­trebné poznať hmotnosť, moment zotrvačnosti k osi rotácie a polohu ťa­žiska vzhľadom na os rotácie. Ak nie sú tieto údaje k dispozícii a pozná­me len tvar a materiál kyvadla, je vhodné využiť ľubovoľný CAD program, v ktorom po vytvorení 3D geometrie kyvadla a zadaní hustoty materiálu, je možné určiť už spomínané fyzikálne vlastnosti kyvadla spolu so vzdia­lenosťou ťažiska od osi rotácie.

Riešenie matematického modelu je spracované v programe MATLAB/ Simulink, kde sa zostaví bloková schéma pohybovej rovnice. Hnací mo­ment, ktorým sa má zabezpečiť žiadaná poloha kyvadla (obr. 4), bude re­gulovaný PID regulátorom. Nastavenie zložiek PID regulátora umožňu­je v MATLAB/Simulink-u funkcia automatického nastavenia regulátora, alebo je potrebné tieto hodnoty zistiť pomocou niektorých metód z teó­rie riadenia. Bloková schéma regulácie matematického modelu kyvadla je znázornená na obr. 2.

obr2

VIRTUÁLNY DYNAMICKÝ MODEL KYVADLA

Virtuálny dynamický model je vytvorený v programe MSC.ADAMS/View, do ktorého sa importuje 3D geometria kyvadla z CAD programu a zadá sa príslušná hodnota hustoty materiálu kyvadla. Kyvadlo sa pomocou ro­tačnej väzby spojí s nepohyblivým priestorom a v mieste väzby sa vytvorí hnací moment. Pre potreby riadenie je nutné vytvorenie snímača natoče­nia kyvadla a premennej, ktorá bude funkciou hnacieho momentu moto­ra. Všetky kroky sa vytvárajú pomocou grafických ikon v pracovnom pro­stredí programu. Takto pripravený model je možné následne exportovať do MATLAB/Simulink-u a zapojiť do regulačnej schémy, obr. 3.

obr3

VÝSLEDKY A ZHODNOTENIE

Pri regulácii matematického modelu sme využili možnosť automatické­ho nastavenia PID regulátora. Rovnaké hodnoty regulátora sme použili aj pri regulácii virtuálneho dynamického modelu. Reguláciou oboch mo­delov sme dostali zhodné výsledky priebehu natočenia, ktoré sú znázor­nené na obr. 4. Regulovaný moment motora a regulačná odchýlka na­točenia kyvadla od žiadanej hodnoty bola pri oboch simuláciách taktiež rovnaká, obr. 5.

obr4

ZÁVER

Totožné výsledky potvrdzujú, že využitím virtuálnych dynamických mo­delov, či už pri riešení dynamiky pohybu alebo jeho riadení, odpadá po­treba zostavovania pohybových rovníc mechanických sústav. Takéto rie­šenie uľahčuje analýzu pohybu najmä pri sústavách zložených z viacerých telies, sústavách konajúcich priestorový pohyb, pri zohľadnení pružných vlastností hmoty, pasívnych odporov a pod.

 

O AUTOROCH:

Ing. Vladimír Goga, PhD. – Ústav elektroenergetiky a aplikovanej elektro­techniky, Fakulta elektrotechniky a informatiky v Bratislave, STU

Doc. Ing. Pavol Božek, CSc. – Ústav aplikovanej informatiky, automatizácie a matematiky, Materiálovo-technologická fakulta v Trnave, STU

LITERATÚRA

[1] Kuznetsov, A. P. Dombrachev, A. N. Reshetnikov, E. V.: (2006) Model for the formation of structural policies in mechanical production methods based on mathematical logic and set theory, automation and modern technology? 8 – M: “Publisher Engineering”

[2] Marchand P. & Holland T. (2003). Graphics and GUIs with MATLAB, Chapman & Hall/CRC, ISBN: 978-1584883203, USA

[3] Kňažík, Marek – Božek, Pavol: Simulácia v plánovaní a optimalizácii. In: Informatika a automatizácia v riadení procesov: VII. vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, Zvolen, 13. október 2011, Technická univerzita vo Zvolene, 2011, ISBN 978-80-228-2267-1. s. 155-164

[4] Ferrotec. Thermoelectric Technical Reference – Mathematical Modelling of TEC Modules [online]. Available on internet: http://www.ferrotec. com/technology/thermoelectric/thermalRef11/>

[5] Al-Akkad M. A. – AboulNour H.: (1996) “Design and Implementation of a developed bit-synchronizer for synchronous data communication and its computer simulation for testing and development purposes”, Engineering Sciences Journal – Damascus University, 1996, 12 v. – v. 2. Thesis Abstract, p. 178.

[6] Fominih, R. L. – Yakimovich, B. A.– Korshunov, A.: (2003) Automated subsystem of constructive-technological complexity, the complexity of manufacturing parts and organizational and technical level multinomenclature production. Information technology in product lifecycle management: St. Petersburg “SeverRoss”, pp. 100-102.

[7] Madáč, K. – Molnár, V. – Fedorko, G.: (2003) Fundamentals ProEngineer applications in technical pp. 77, ISBN 80-8073-013-X

 

TEXT ING. VLADIMÍR GOGA, PHD., DOC. ING. PAVOL BOŽEK, CSC., FOTO ARCHÍV REDAKCIE