Zásoby v podniku často predstavujú jednu z najväčších položiek, ktoré viažu finančné prostriedky a aj preto ich riadenie, siahajúce až na strategickú úroveň, patrí k veľmi dôležitým činnostiam podniku. Manažment potom pristupuje k rozhodnutiam o tom, či a koľko materiálu a polotovarov sa bude nakupovať resp. vyrábať vo vlastnej réžii (metóda Make or buy), aby ich množstvo a štruktúra zabezpečili rytmickú a neprerušovanú výrobu, pohotovosť a úplnosť dodávok pri minimálnych nákladoch.

Predpoklady efektívnosti

Dosiahnutie uvedeného cieľa v súlade s ekonomickými kritériami efektívnosti predpokladá:

• čo najpresnejšie a včas identifikovať predpokladanú potrebu hmotných a nehmotných vstupov,

• systematicky zisťovať a voliť optimálne zdroje pre uspokojovanie potrieb,

• úplne a včas prejednávať a uzatvárať zmluvy o ekonomicky efektívnych dodávkach, sledovať ich realizáciu, prejednávať zmeny v potrebách a odchýlky v dodávkach,

• systematicky sledovať a regulovať stav zásob a zabezpečovať ich čo najefektívnejšie využitie,

• pružne realizovať operatívne zásahy v okamihu ohrozenia zabezpečenia vnútropodnikových potrieb,

• systematicky zabezpečovať zodpovedajúcu kvalitu hmotných a nehmotných vstupov,

• zabezpečiť efektívne fungovanie materiálno-technického zabezpečenia nákupu, t.j. skladové hospodárstvo, doprava, obsluha, optimalizácia materiálových tokov,

• vytvárať a zdokonaľovať informačný systém pre riadenie nákupného procesu,

• systematicky zabezpečovať personálne, organizačne, metodicky a technicky riadiace a hmotné procesy,

• zabezpečiť realizáciu prípravy, výdaja a prísunu materiálu na miesto spotreby, t.j. ochrana materiálu, predvýrobná úprava, kompletizácia, tvorba optimálnych manipulačných jednotiek, zabezpečenie doplnkových dopravných a manipulačných služieb, poskytovanie materiálového poradenstva a pod.

Všeobecným grafickým zobrazením pohybu zásob je pílový diagram uvedený na nasledujúcom obrázku 1. Dôležité je určiť bod objednávky resp. časový moment, kedy má podnik zadať objednávku svojmu dodávateľovi, aby zásoba neklesla pod minimálnu hodnotu. Jedná sa o veľmi prehľadné zobrazenie výkyvov zásob v podniku, vhodné pre jeho ďalšiu analýzu. Pri hĺbkovej analýze zásob je možné špecifikovať zásobu konkrétne a podrobiť ju ďalšej analýze.

Pri prepočte optimálnej úrovne zásob (pre zjednodušenie, na teoretickej báze) je braný do úvahy predpoklad, že zásoba je vždy naraz doplnená určitou dodávkou, z ktorej sa čerpá celú dobu čerpania, teda až po ďalšiu dodávku. V reálnej situácii, však dochádza k prípadom, že zásoba sa v rámci konkrétneho časového intervalu hromadí postupnými dodávkami v rámci obdobia, počas ktorého sa zásoba nečerpá. K poklesu zásoby dochádza až s určitým časovým odstupom. Vzhľadom na túto špecifikáciu zásobovania, by zásoba vykazovaná na začiatku časového rámca dvoch dodávkových cyklov nemohla byť definovaná ako obratová zásoba, keďže neslúži k uspokojovaniu očakávanej potreby medzi jednotlivými po sebe nasledujúcimi dodávkami. Táto zásoba, by potom mohla byť definovaná v rámci vyššie uvedeného obrátkového cyklu, obrázok 3. Obrátkový cyklus bude teda tvorený štyrmi základnými fázami:

•           doplňovanie zásob,

•           skladovanie zásob,

•           čerpanie zásob,

•           meziobrátková medzera.

Legenda: Ci – obrátkový cyklus – čas, ktorý uplynie medzi začiatkom I a koncom IV fázy Xi-1,IV – stav zásob na konci fázy IV v (i-1) obrátkovom cykle Xi,I – stav zásob na konci fázy I v i-tom obrátkovom cykle Xi,II – stav zásob na konci fázy II i-tom obrátkovom cykle Xi,III – stav zásob na konci fázy III i-tom obrátkovom cykle Xi,IV – stav zásob na konci fázy IV i-tom obrátkovom cykle tIi – fáza doplňovania zásob v i-tom obrátkovom cykle tII i – fáza skladovania zásob v i-tom obrátkovom cykle tIII i – fáza čerpania zásob v i-tom obrátkovom cykle tIV i – fáza medziobrátkovej medzery v i-tom obrátkovom cykle

Na prípade tIi = tIIi = tIVi = 0 a tIIIi ≠ 0, je možné skonštatovať, že dodávkový cyklus je v podstate špeciálnym prípadom obrátkového cyklu (obrázok 2), jedná sa o zobrazenie podstaty obratovej zásoby za predpokladu rovnomerného priebehu spotreby, t.j. spotreba za jednotku času v rámci dodávkového cyklu má konštantnú hodnotu.

Po zavedení pojmu obrátkový cyklus je možné obratovú zásobu definovať ako zásobu určenú k uspokojovaniu očakávanej potreby v priebehu jedného obrátkového cyklu. Z uvedenej definície je zrejmé, že obratová zásoba predstavuje okamžitý stav na konci fázy I. resp. II.

Záver

Teoretické modely riadenia zásob vychádzajú obvykle z predpokladu, že subjekt, ktorý sa zásobou zabezpečuje, má možnosť ovplyvňovať počet dodávok (dodávkový cyklus), a tým aj dĺžku dodacieho cyklu a počíta so 100 %-nou dodávkou. Takto postavený problém by v praxi znamenal prepočet optimálnej výšky zásob na základe minimalizácie základnej nákladovej funkcie, čo by bolo pomerne jednoduché. V skutočnosti je však potrebné pri optimalizácii úrovne zásob uvažovať o výkyvoch v každom smere.

Príspevok bol pripravený v rámci riešenia grantového projektu VEGA č. 1/0102/11 Metódy a techniky experimentálneho modelovania vnútropodnikových výrobných a nevýrobných procesov.

Literatúra:

1. LAMBERT, D. M. – STOCK, J. R. – ELLRAM, L. M.: Logistika. Computer Press, Praha, 2000.

2. MALINDŽÁK, D., et al.: Aplikácia modelovania a simulácie v logistike podniku aplikácia modelovania a simulácie. Košice: TU, FBERG, 2009. 286 s. ISBN 978-80-553-0264-5.

3. SAKÁL, P. – JERZ, V.: Operačná analýza v praxi manažéra II., SP Synergia, Trnava, 2006. ISBN 80-969390-5-X.

4. Balkhi, Zaid T. – Haj Bakry, Ali S. 2009. A general and Dynamic production lot size Inventory. In: International Journal of Mathematical Models and Methods in Applied Sciences [on line]. Issue 3, Volume 3, 2009. Dostupné na internete:

TEXT Ing. Miriam Pekarčíková, PhD., doc. Ing. Peter Trebuňa, PhD. FOTO: archív redakcie