ilu1Použitie recyklovaných surovín vo výrobnom procese v sebe nesie významný cieľ, ktorým je šetrenie primárnych vstupných surovín a v neposlednom rade aj ochranu životného prostredia.


Čo sa týka využiteľnosti jednotlivých druhov recyklovaných materiálov, tá je rozdielna a v konečnom dôsledku podmienená aj technickou vyspelosťou krajiny, v ktorej sa zhodnocovanie odpadov uskutočňuje.
Vo všeobecnosti môžeme faktory, ktoré bránia efektívnemu využívaniu druhotných surovín, rozdeliť do nasledujúcich oblastí:
• Legislatívne nedostatky v oblasti nedoriešenej otázky triedenia odpadu;
• Chýbajúce kapacity na výskum a vývoj v oblasti nakladania s odpadmi;
• Absencia finančných zdrojov a z toho vyplývajúce chýbajúce technické zabezpečenie+
• Negramotnosť obyvateľstva, čo sa nakladania s odpadmi týka, často priamo súvisí s nedokonalou informovanosťou obyvateľstva [1], [2]

Využitie recyklovaných materiálov
Nosným predpokladom znižovania environmentálne nežiaducich vplyvov na životné prostredie je pohľad na tri kľúčové oblasti zavedenia výrobku z recyklovaných plastových materiálov na trh [2],[3].
Kľúčové hodnotiace oblasti sú:
• Výroba, • Spotreba, • Možnosti zneškodňovania výrobkov.
Pri výrobe je nutné analyzovať:
• Vstupné suroviny, • Energie, • Ľudské zdroje.
Pri spotrebe je to zase komplexný pohľad na:
• Výstupné produkty– hotové výrobky,
• Spotrebiteľa,
• Odpad (v rámci max. doby použiteľnosti výrobku, kedy už prestane plniť funkciu, na ktorú bol primárne vyrobený).[2]

obr1
Obr. 1: Schéma využitia recyklovaných materiálov [3]

 

Pri zneškodňovaní odpadovej suroviny máme viacero možnosti rozhodnúť sa, ako ďalej, čo je našou, resp. všeobecnou prioritou, v súlade s dodržiavaním zákonov. Predovšetkým ide o:
• Skládkovanie, • Spaľovanie, • Skladovanie, • Znovupoužitie, • Recyklácia. [4]
Práve posledné dve možnosti, patria z pohľadu trvalej udržateľnosti k jednoznačným favoritom.
V rámci územia Slovenskej republiky je použitie hodnotenia rizika zo strany vlády a kontrolných orgánov stále diskutovaný. V rámci štátov Európskej únie, je to jedna z kľúčových možností, ako apelovať na európsky priemysel. Environmentálne posudzovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie, je tradične už funkciou politiky príslušnej krajiny a tiež rôznych agentúr, ktorých prioritným zameraním je ochrana životného prostredia.

ilu2
Ak hovoríme o výrobných podnikoch, tak posudzovanie environmentálne nežiaducich vplyvov na životné prostredie zahŕňa oblasti:
• Legislatívno-právnych predpisov,
• Ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci a samozrejme bezpečnosti výrobkov,
• Vstupnej kalkulácie a finančného plánovania (už v priebehu zakladania podniku – v podnikateľskom pláne),
• Hodnotenia rizík pri práci a určeniu priorít opatrení na celkové zníženie rizika.[3]
Neustálym hodnotením a monitorovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jeho následnom minimalizovaní, čo sa posudzovania a riadenia rizík v podniku týka, tak aj naďalej budú tieto faktory dôležitým nástrojom pre podávanie správ a hodnotenia životného prostredia.
Použitím vhodných technológií spracovania vstupnej suroviny, tzv. BAT technológií (z angl. „Best Available Technique“) [3], [8] a neustále hľadanie najvhodnejších aplikačných výstupov hotového výrobku, je základom pre efektívne posudzovanie rizík v podniku a v neposlednom rade je to spôsob pre zvýraznenie priorít výskumnej potreby v celospoločenskom meradle.
V súlade so zákonom o Odpadoch, č. 79/2015 Z. z. je materiálový spôsob zhodnocovania odpadov prioritný pred energetickým využitím odpadu. [4], [5]

obr2
Obr. 2: Schéma zhodnocovania odpadových surovín[3]

 

Z pohľadu zhodnocovania ide o:
• Recykláciu,
• Opätovné použitie s využitím fyzikálno-chemických vlastností odpadu.
Pod pojmom „Recyklácia“, rozumieme opätovné použitie odpadových [6] surovín do výrobného cyklu, a to na výrobu vopred požadovaného výrobku s dôležitým cieľom, ktorým je šetrenie primárnych vstupných surovín. [3]
Najvhodnejším riešením je také, ktoré v sebe nesie model neustáleho použitia odpadovej suroviny v rámci svojho prioritného výrobného zamerania alebo použitie tzv. bezodpadových technológií. [5], [6] Výrobný proces je praktický uzavretý kruh. To v sebe nesie aj myšlienka reverznej logistiky, ktorej primárnym cieľom je opätovné využitie odpadu priamo z konkrétnej výroby. Na nasledujúcom obrázku je znázornený priebeh životného cyklu výrobku a jeho možnosti zhodnotenia.

Záver
V rámci slovenskej legislatívy je trendom sústrediť sa na oblasť znižovania množstva odpadu a to hlavne uplatňovaním už samotnej prevencie. Uprednostňovanie zhodnocovania odpadov pred ich ukladaním na skládkach (čo je iba dočasným riešením), hrá dôležitú úlohu pri rozhodovaní o ďalšom technologickom spracovaní odpadov danej suroviny. Hlavným cieľom je výber takého spôsobu zhodnocovania odpadovej suroviny, ktorá neohrozuje a nezaťažuje životné prostredie.

TEXT/FOTO: doc. Ing. Lucia Knapčíková, PhD., a kol., Technická univerzita v Košiciach, Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove
Ďalší spoluautori: Ing. Svetlana Radchenko, PhD., Ing. Darina Dupláková, PhD., doc. Ing. Michal Hatala, PhD.

Príspevok lektoroval: doc. Ing. Martin Straka, PhD., TU v Košiciach, FBERG

Použitá literatúra:
[1] Knapčíková, L.: Životný cyklus kompozitného materiálu s termoplastickou matricou (2015). In: Strojárstvo. Roč. 19, č. 7 – 8 (2015), s. 83 – ISSN 1335-2938.
[2] Odpadové hospodárstvo, [online] Citované [09. 04. 2018] Dostupné z www http://pdf.truni.sk/e-ucebnice/chzp/data/media/CHaZP/odpadove %20hospodarstvo.pdf
[3] Knapčíková, L.: Skúmanie materiálov na báze recyklovaného polyvinylbutyralu, habilitačná práca (2017), TU v Košiciach, FVT so sídlom v Prešove.
[4] Zákon č.79/2015 Z. z. o odpadoch.
[5] Vyhláška č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.
[6] Smernica rady č. 94/62/ES o obaloch a odpade z obalov.
[7] Smernica o skládkovaní odpadov 1999/31/ES.
[8] Zelená BAT technológiam, [online],Citované [09. 04. 2018] dostupné z www.recfond.sk.