emisie priemyselSystém obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) vstúpil v tomto roku do svojej štvrtej fázy. V roku 2019 emisie v sektoroch ETS zaznamenali historický pokles. Odklon od uhlia je viditeľný najmä v elektroenergetike, emisie naopak dlhodobo rastú v letectve.


O dekarbonizácii sa rozpráva zväčša v budúcom čase – ako o niečom čo ešte len musí nastať, aby európske ekonomiky dosiahli do roku 2050. Pravdou však je, že dekarbonizáciu doslova prežívame. Na Slovensku sa politici často oháňajú úspešným znížením emisií o 41 percent v porovnaní s východiskovým rokom 1990. Niektorí zabudnú zmieniť, že sme vychádzali z centralizovanej ekonomiky založenej na ťažkom priemysle. Iní zabudnú na to, že od roku 2014 do roku 2018 emisie skleníkových plynov opäť rástli. Napriek tomu je takéto zníženie emisií pozitívne.
Dekarbonizácia rapídne pokračuje aj v Európe. Len medzi rokmi 2018 a 2019 emisie zo sektorov krytých v rámci európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) klesli o 9,1 percenta. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracovala Európska agentúra pre životné prostredie (EEA).

Ceny povoleniek rastú, záujem o uhlie klesá
Pokles emisií o viac ako deväť percent za jediný rok je najrýchlejším za uplynulé desaťročie. Podľa EEA zaň môže najmä vyššia cena emisných povoleniek spojená s vyšším podielom obnoviteľných zdrojov v dodávkach energií. Ilustruje to fakt, že hoci sa minulý rok v rámci ETS predalo o 36 percent menej emisných povoleniek ako rok predtým, celkový zisk stúpol o 447 miliónov eur.
Vyššia cena sa odzrkadlila najmä poklesom záujmu o výrobu elektriny z uhlia, ktoré je najšpinavším fosílnym palivom. Viaceré krajiny sa preto obzerajú za inými možnosťami, ako elektrinu vyrábať. Viaceré z nich vrátane Slovenska si vybrali plyn. Kým podiel uhlia u nás klesol o 0,1 percento, podiel plynu stúpol o 1,5 percenta. Vzrástol aj podiel vodnej a atómovej energie. Zhodne po 0,6 percent.
Slovenské emisie z elektroenergetiky klesli o 10 percent. Najviac sa v tomto sektore darilo Islanďanom, ktorí znížili emisie o 77 percent. Z členských krajín Európskej únie je na čele Estónsko so 47-percentným znížením. Na opačnej strane je Chorvátsko, kde emisie o jedenásť percent stúpli.
Odklon od uhlia v elektroenergetike sa v roku 2019 výrazne prejavil v Nemecku. Podiel uhlia na výrobe elektriny tu klesol až o 53,6 percent. O 24,8 percent klesol v Španielsku. Kým Nemci odstavovanie uhoľných elektrární kompenzujú najmä vetrom, Španieli sa podobne ako Slovensko vydalo na cestu výmeny uhlia za plyn. Podobne uvažujú aj Holanďania a Francúzi.

emisie letecka doprava

Letectvo zaostáva. Pandémia to môže zmeniť
ETS zahŕňa celkom 40 percent európskych emisií v energeticky náročných odvetviach. Patria sem okrem elektroenergetiky aj teplárenstvo, spracovanie ropy , cementárenský, oceliarsky či železiarsky priemysel a letectvo. Práve letectvo je jedným zo sektorov, kde emisie naopak stúpli. Môže za to zvýšený záujem o leteckú prepravu v roku 2019. Je pravdepodobné, že za rok 2020 emisie z tohto sektora dramaticky klesnú v dôsledku pandémie.
Potvrdené emisie oxidu uhličitého z leteckého sektora predstavovali v roku 2019 celkom 68,14 miliónov ton. V roku 2018 to bolo 67,49 miliónov ton. Pre porovnanie, emisie zo zvyšných sektorov klesli o 152 miliónov ton.
Hoci logika vraví, že nízka miera lietania v dôsledku pandémie klíme pomôže, Komisia varuje pred opakom. Mnohé letecké spoločnosti sa totiž ocitli na pokraji bankrotu a na prežitie potrebujú štátnu pomoc. Tú dostanú zväčša väčšie spoločnosti, čo spôsobí deformáciu trhu, nižšiu konkurenciu a v teórií aj menej dôvodov dekarbonizovať. Komisia preto navrhuje, aby národné vlády podmienili pomoc aerolínkam environmentálnymi záväzkami. Touto cestou sa už vydalo napríklad Nemecko pri pomoci Lufthanse alebo Francúzsko pri Air France.
Lufthansa súhlasila, že zo svojej flotily odstráni niektoré staré, najviac znečisťujúce lietadlá. Air France zase na oplátku zníži počet vnútroštátnych letov, aby tak podporila ekologickejšiu železničnú dopravu.

Čo prinesie štvrtá fáza?
ETS v tomto roku vstupuje do svojej štvrtej fázy, v ktorej sa niekoľko vecí zmení. Predpokladá sa, že cena povoleniek bude rásť rýchlejšie. Ich počet bude takisto klesať rýchlejšie – medziročne tempom 2,2 percenta namiesto súčasných 1,74. Posilní mechanizmus rezervy trhovej stability (market stability reserve), ktorý vznikol po finančnej kríze z roku 2008, keď emisie v sektoroch ETS dramaticky klesli, a dopyt po povolenkách klesol na nulu. Zjednodušene, ak je v systéme priveľa povoleniek, neostanú tam, čím by celý systém znehodnotili, ale presunú sa do rezervy, z ktorej sa uvoľnia neskôr. Od roku 2023 bude počet povoleniek v rezerve iba taký vysoký, aký bol ich počet na trhu predošlý rok. Zvyšné povolenky stratia svoju platnosť.
Komisia chce v rámci novej fázy tiež lepšie chrániť domáci priemysel. Časť z bezplatných povoleniek preto vyčlení pre sektory s vysokou pravdepodobnosťou odlivu firiem do tretích krajín. Menej ohrozené sektory by mali po roku 2026 dostať najviac 30 percent voľných povoleniek. Na konci štvrtej fázy v roku 2030 by už nemali mať k dispozícii žiadne.
Ďalšia časť bezplatných povoleniek pôjde novým priemyselným výstavbám. Komisia ich chce vyčleniť najmä z rezervy.

Stále málo
Členské krajiny ETS predpokladajú, že emisie zo sektorov ETS budú naďalej klesať. Súvisí to jednak s rastúcou cenou povoleniek, ktorá dosahuje svoje historické maximá, a jednak s nižším počtom povoleniek na trhu. Najmä uhlie, ale aj iné fosílne palivá, sa pre mnohých výrobcov zbytočne predražia. Cena za jednu tonu emisií sa dnes pohybuje na úrovni 31 eur. Stúpla aj vďaka novému cieľu zníženia emisií 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990, ktorý európski lídri odobrili na minulotýždňovom summite.
V sektoroch ETS existuje samostatný celoeurópsky cieľ zníženia emisií o 43 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. Hoci emisie v ETS by mali klesať, podľa súčasných predpokladov klesnú do konca desaťročia iba o 33 až 40 percent. Cieľ by sme v tomto prípade nesplnili. Pokles emisií by totiž v ďalších rokoch už nemal byť tak rýchly ako sme videli doteraz. Dôležité je však podotknúť, že tieto odhady neberú do úvahy udalosti roku 2020. Pandémia, zvýšený európsky cieľ zníženia emisií o 55 percent v porovnaní s 1990 a nové opatrenia členských štátov môžu situáciu otočiť.

TEXT Juraj Podhájsky
(Podľa Euractive.sk, upravené)