Eko02Na získanie gramu zlata treba často vyťažiť až tonu rudy. Existuje však i jednoduchší spôsob – pozbierať niekoľko desiatok starých mobilov. Európa dnes na jednej strane čelí hroziacemu nedostatku cenných kovov, pričom však bez povšimnutia necháva svoje vlastné „ložiská“ na skládkach vyradenej elektroniky. O  recyklácii a ďalších metódach ako riešiť hroziacu surovinovú krízu pred časom v Európskom parlamente diskutovali poslanci a experti.

Pred niekoľkými týždňami sme boli svedkami, ako čínska vláda rozhodla „priškrtiť“ vývoz takzvaných vzácnych zemín – skupiny kovov kam patria predovšetkým lanthanoidy – ktoré sú kľúčové napríklad pri výrobe veterných elektrární, moderných zbraní ale i iPadov. Tento krok urýchlil v Európe debaty o zabezpečení prísunu surovín, po ktorých bude v nasledujúcich rokoch stále väčší dopyt. „Nerastné suroviny sú rozhodujúce pre celý ďalší rozvoj európskej ekonomiky,“ poznamenal predseda výboru pre priemysel, nemecký ľudovecký poslanec Herbert Reul.

Ťažba v „mestských baniach“

Európska komisia v súčasnosti pripravuje plán, ako zabezpečiť zásobovanie nedostatkovými surovinami. Ten bude podľa predpokladov obsahovať opatrenia týkajúce sa domácej politiky aj zahraničných vzťahov. „Ochrana dovozu surovín je v lepšom prípade len dočasným riešením. Kľúčová je otázka recyklácie a efektívneho nakladania s týmito komoditami. To si vyžaduje ambicióznu inovačnú stratégiu,“ hovorí nemecký poslanec Reinhard Bütikofer zo skupiny Zelených.

Experti zdôrazňujú, že Európa stále nevyužila možnosť otvoriť svoje „mestské ložiská“ – teda získavať cenné suroviny, ktoré zostali vo vyhodených mobiloch, počítačoch či autách. „Jedna tona mobilov obsahuje zhruba 300 až 350 gramov zlata,“ priblížil poslancom Stephan Csoma zo spoločnosti Umicore, ktorá sa venuje technológiám pre ťažbu nerastných surovín. Štáty však dnes recyklujú v priemere len dve percentá mobilov.

Pritom zber vyradených mobilov či počítačov by podľa neho nebol príliš komplikovaný. „Keby sme k tomu pristúpili, získali by sme napríklad pätinu celosvetovej produkcie kobaltu,“ dodal Csoma.

S potrebou zhodnocovania materiálu vo vyradenej elektronike súhlasia aj ďalší. „Niekedy všetko len vyhadzujeme a vyrábame odznova, čo je však príliš ľahkovážne,“ uviedla holandská sociálnodemokratická poslankyňa Judith A. Merkies.

Eko2aRecyklácia a čo ďalej?

Využitie „mestských nálezísk“ však podľa mnohých nestačí – Európa si vraj musí zabezpečiť svoje doterajšie trhy, prípadne nájsť nové. „EÚ by mala v čo možno najväčšej miere spolupracovať s krajinami bohatými na suroviny, konfrontácia by v tomto smere nikam neviedla,“ poznamenal nemecký poslanec Bütikofer.

Predovšetkým Čína sa javí ako silný súper. „Pokiaľ sa členské štáty nezjednotia a neprijmú spoločnú stratégiu, krajiny ako Čína ovládnu trhy v Afrike a Južnej Amerike. My si potom môžeme recyklovať koľko chceme, ale problém tým nevyriešime,“ uviedol český ľudovecký poslanec Jan Březina.

Nedostatok, konkrétne vzácnych zemín, sa podľa Bütikofera prejaví už v krátkej dobe, a to vzhľadom na to, že 95 percent produkcie pochádza práve z Číny. „Do budúcnosti si už nemôžeme dovoliť byť závislí na jedinej krajine,“ dodal nemecký poslanec.

Čo sú vzácne zeminy

1.Skupina 17 prvkov, predovšetkým oxidy lantanoidov

2.Nie sú vzácne v pravom slova zmysle (napr. zlata je menej), ich ťažba je však nákladná

3.Až 95 % produkcie je z Číny i keď kontroluje len tretinu svetových zásob – trhy ovládla nízkymi cenami.

TEXT: Ján Minár FOTO: archív redakcie