Problematika viac zdrojovej energetickej sebestačnosti Európy patrí k častým témam odbornej verejnosti, politikov z európskeho parlamentu a environmentalistov. V ostatnom čase sa diskutovanou témou stala problematika ťažby bridlicových plynov. A to aj napriek tomu, že v súčasnosti sa bridlicový plyn v Európe na komerčné účely nateraz neťaží.
Bridlicový plyn je jedným z troch nekonvenčných druhov plynu: ďalšími sú CBM (plyn z uhoľných slojov) a nekonvenčný plyn pochádzajúci z pieskov.
Na rozdiel od Spojených štátov, kde vykrývajú približne 50 percent potreby krajiny nekonvenčnými zdrojmi zemného plynu, v Európe zatiaľ nemožno vnímať bridlicový plyn ako zásadnú zmenu. Zhodli sa na tom na konferencii v Bruseli aj medzinárodní experti.
Problémová ťažba
Bridlicový plyn sa získava z vrstiev usadeného kameňa, ku ktorým je ťažké sa dostať pomocou konvenčnej technológie. Dostať sa k ložiskám bridlice, obsahujúcej plyn, je potrebné urobiť niekoľko (až desiatok) vrtov do hĺbky 2 až 2,5 tisíc metrov.
Na rozdiel od konvenčného zemného plynu totiž nekonvenčný plyn potrebuje vysokú hustotu koncentrácie vrtov, vrátane horizontálnych vrtov. Konvenčný zemný plyn tak stojí menej a darí sa ho získavať v oveľa vyšších objemoch z menšieho množstva vrtov.
Do každého ložiska je potrebné napumpovať cca 10 – 15 tis. m3 vody zmiešanej s pieskom a chemickou zlúčeninou. Táto zmes rozruší bridlicový sloj, nastane chemická reakcia, ktorej produktom je plyn, ktorý sa tak vyplavuje na povrch. Technológiu skúšali aj na skúšobných vrtoch juhovýchodného mesta Nant.
Don Gauthier z americkej vládnej vedeckej agentúry US Geological Survey na demonštrovanie možného vplyvu získavania bridlicového plynu uviedol ako príklad, že na území rozlohy Beneluxu by muselo byť približne 6 tisíc vrtov, aby bola ťažba efektívna.
Európska únia pritom potrebuje pre svoju potrebu asi 600 mld. ton plynu. Ťažbou bridlicového plynu by však získala najskôr o päť rokov približne tri percentá.
Mechanické prenesenie amerických skúseností a know-how ešte nemusí priniesť požadovaný výsledok. Získavanie bridlicového plynu pomocou pridávania chemikálií do vody, ktoré potom začnú podzemný proces štiepenia a vedú k uvoľneniu zemného plynu, je zdrojom obáv zo strany ochrancov životného prostredia. Tieto štiepivé kvapaliny, ktoré majú uvoľniť plyn uväznený medzi bridlicami, pritom spoločnosti navrhujú tak, aby zodpovedali charakteristikám jednotlivých miest ťažby. Široký rozsah druhov skál a kameňov totiž podľa expertov znamená, že chemikália vyvinutá pre ťažbu v Spojených štátov by sa dala inde vo svete použiť len v malej miere, ak vôbec!
Práve francúzske environmentalistické a občianske združenia sú európskym lídrom skeptického pohľadu na túto ťažbu. Krajina doteraz vydala len tri koncesie – a to len na skúšobné vrty... Ako zhodne tvrdia odporcovia – problémom je práve možná kontaminácia celého systému podzemných vôd v ťažobnej oblasti. Výsledkom by bola ekologická katastrofa. „Stojí nám to za to?“ – pýtajú sa.
„Zlatá horúčka“ v Poľsku
Jednou z perspektívnych krajín EÚ, kde sa sústredil záujem všetkých veľkých hráčov z branže, je Poľsko. Odhaduje sa, že poľské rezervy bridlicového plynu predstavujú približne 1,4 bilióna metrov kubických, čo je dosť na uspokojenie potrieb krajiny na ďalších 100 až 200 rokov. Zatiaľ sú to len predpoklady a dohady a v Poľsku sa doteraz nepodarilo zdokumentovať žiadne pole s bridlicovým plynom. Stane sa tak v priebehu 10 až 15 rokov.
V rokoch 2007 až 2010 udelilo Poľsko 40 spoločnostiam dovedna 70 licencií na ťažbu tohto nekonvenčného plynu. Sú medzi nimi americký ťažobný gigant ExxonMobil, či ConocoPhillips.
Riaditeľka Oddelenia geológie a udeľovania geologických licencií na poľskom Ministerstve životného prostredia Ewa Zalevska priznala, že Varšava vkladá veľké nádeje do ťažby bridlicového plynu, pričom súčasný trend nazýva „zlatou horúčkou 21. storočia.“
Hans Van Der Loo z ťažobnej spoločnosti Royal Dutch Shell potvrdil, že rezervy nekonvenčného plynu v Európe je ešte potrebné potvrdiť a nie je isté, či prinesú aj komerčný úspech. Niektoré firmy by dokonca mohli prísť o svoje peniaze, varoval.
Predstavitelia ruského plynárenského gigantu Gazprom sa v nedávnom vyhlásení vyjadrili o bridlicovom plyne s dešpektom a zároveň poukázali na negatívne vplyvy jeho získavania na životné prostredie.
TEXT: Ján Minár FOTO: archív redakcie