Účastníci konferencie sa dohodli na balíku opatrení s cieľom bojovať proti globálnemu otepľovaniu, vrátane vytvorenia nového Zeleného klimatického fondu, a na ďalších krokoch, ktoré by mali pomôcť rozvojovým krajinám lepšie sa prispôsobiť klimatickým zmenám. Súčasťou dohody sú opatrenia na ochranu tropických pralesov a spôsoby zdieľania čistých energetických technológií. Potvrdzuje tiež cieľ zvýšiť do roku 2020 každoročnú klimatickú pomoc pre chudobné krajiny na 100 miliárd dolárov (76 miliárd eur).

Dokument, prichádzajúci rok po neúspešnom klimatickom summite v dánskej Kodani, schválili aj napriek námietkam Bolívie, ktorá s prijatým kompromisom nesúhlasila ako jediná spomedzi 194 krajín zastúpených na summite. Ako povedala mexická ministerka zahraničných vecí Patricia Espinosová, rozhodnutia na klimatických rokovaniach OSN sú zvyčajne prijímané na základe konsenzu. Konsenzus však podľa jej slov "neznamená, že jedna krajina má právo vetovať" dohody akceptované všetkými ostatnými krajinami.

"Dôvera je späť. Vrátila sa nádej," vyhlásil mexický prezident Felipe Calderón. Summit v Cancúne podľa jeho slov prináša "novú éru spolupráce v kontexte klimatických zmien".

Dohoda utišuje názorové rozdiely ohľadne spôsobov znižovania emisií skleníkových plynov tým, že odkladá na ďalší rok kľúčové rozhodnutia o akejkoľvek budúcej globálnej klimatickej zmluve. Vzhľadom na neúspech minuloročných klimatických rokovaní v Kodani delegáti summitu neprichádzali do Cancúnu s veľkými nádejami. Mnohé z dohôd dosiahnutých v Cancúne iba potvrdili nezáväzné dohody z Kodane, schválené iba 140 krajinami.

Šéfka Sekretariátu OSN pre klimatické zmeny Christiana Figueresová však označila summit v Cancúne za "historický". Jednotlivé krajiny tiež označili schválený dokument, napriek jeho nedostatkom a kompromisnému charakteru, za najlepšiu dohodu, akú bolo realisticky možné dosiahnuť. "Je to prvýkrát, čo sa krajiny dohodli na takom rozsiahlom súbore nástrojov, ktoré pomôžu predovšetkým rozvojových krajinám," povedala Figueresová.

Rýchlejšie otepľovanie

V dokumente, ktorý je výsledkom dvojtýždňovej konferencie, sa tiež uvádza, že pre ochranu klímy je podľa vedeckých poznatkov potrebné výrazne obmedziť emisie skleníkových plynov. Cieľom obmedzenia emisií je podľa delegátov udržať nárast priemernej globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia. Jednotlivé štáty by preto mali okamžite podniknúť opatrenia potrebné k naplneniu tohto dlhodobého cieľa.

“Bohatšie krajiny by mohli podporiť efektívnejšie uhoľné elektrárne v Číne, pomáhať Brazílii v ochrane dažďových pralesov a kompenzovať ťažbu dreva či zaplatiť výstavbu vodných, veterných a solárnych elektrární”.- napísal v tejto súvislosti New Scientist.

Na podceňovanie hrozby otepľovania upozorňuje nová štúdia britských vedcov, ktorú zverejnili krátko pred začiatkom summitu. Tvrdí, že aj keď by sa krajiny dohodli na budúcom znížení emisií CO2, nemusí to pomôcť: teplota na planéte do konca tohto storočia vzrastie o viac ako o dva stupne. Práve oteplenie nanajvýš o dva stupne do roku 2100 je hranica, ktorú chcú politici ustrážiť. Podľa klimatológov je pravdepodobnejšie zvýšenie teploty o štyri stupne.

K zvýšeniu o štyri stupne Celzia by podľa vedcov mohlo dôjsť už o päťdesiat rokov. Nasledovalo by zvyšovanie hladiny oceánov, vysušovanie rozsiahlych stredoafrických oblastí či topenie ľadovcov…

TEXT: Juraj Podhájsky FOTO: archive redakcie