obr1Z Nemecka sa valí vlna. Na jednej výstave prišla veľká firma s tým, že sa koná štvrtá priemyselná revolúcia. Nazvali ju Industry 4.0. A začali sa diať veci – píšu sa národné politiky pre Priemysel 4.0, organizujú sa konferencie a semináre, stavajú sa budovy a laboratóriá, kde sa táto revolúcia bude študovať.


Manifesty 4.0 sa začínajú vetami typu „stojíme na prahu revolúcie…“ Od narodenia mi hovoria, že stojím na prahu nejakej revolúcie. Už som pomaly na dôchodku a stále mám dojem, že nám vládnu rovnakí revolucionári či komunisti ako kedysi.

Vlna 4.0?
Vlna sa šíri veľmi rýchlo – každý na obal svojho produktu napíše Industry 4.0, alebo aspoň štyri bodka nula. Naznačuje nám tým, že je tiež technologický revolucionár, ktorý mení svet. Výhodou je, že pod túto značku môžete skryť takmer všetko – ERP, CRP, APS, APC, CAD, CAM, CIM, SPC, PMI, PLM, PLC, CRM, VR, AR, AI, AM, QMS, IoT… Mám pokračovať?
Pripomína vám to starú pesničku Ivana Mládka? Veru, aj mne to pripomína starú pesničku.

obr2
Spýtajte sa expertov, čo je to Industry 4.0. Začnú vám rozprávať o tom, ako budú veci, stroje a ľudia vzájomne prepojené. Keď namietnete, že už dnes mnohé veci vzájomne prepojené sú, tak hovoria o umelej inteligencii a veľkých dátach, ktoré sú každý deň snímané a spracovávané z našich telefónov, tabletov, kreditných a zákazníckych kariet, ukazujú rozšírenú realitu, spoluprácu robota a človeka alebo výtlačky z 3D tlačiarne. No a čo?
Faktom je, že parný stroj, pásová priemyselná výroba a príchod počítačov priniesli ľuďom obrovský materiálny pokrok. Internet a digitalizácia všetko postupne prepojili a urýchlili. Hovoríme o exponenciálnom vývoji – 1, 2, 4, 16, 265, 65535, … atď. Výkony digitálnych systémov sa zdvojnásobujú každých 18 mesiacov a ich ceny klesajú.

Načo je to dobré?
A čo z toho majú ľudia? Tí, ktorí sa hlásia k Industry 4.0, možno dostanú štedré dotácie, Nemecko sa teší, že jeho firmy Bosch alebo Siemens budú znovu udávať svetové trendy a práca sa z východu vráti do západného sveta, profesori majú o čom písať a niektorí si postavia aj nové budovy.

* * * * *
„Ľudia hľadajú vyšší zmysel svojho konania, objavujú svoju vlastnú cestu a stopu, ktorú chcú svojim životom zanechať.“
* * * * *

Priemyselné revolúcie boli charakteristické technológiou, ktorá radikálne zvýšila produktivitu práce, zrušila mnohé pracovné miesta a presunula ľudí do nových pracovných sektorov. Postupnosť bola takáto – poľnohospodárstvo, priemysel, služby. S ľuďmi to bolo podľa mňa takto – neskôr sa využívali ich ruky a svaly a fyzická práca bola nahradená strojmi. Potom prišlo obdobie, keď sa začal viac využívať rozum, optimalizácia a automatizácia práce. Neskôr začali firmy využívať výhody tímovej práce a rôznorodosti, svet sa globalizoval a miešali sa kultúry. Na to, aby sme dokázali spolupracovať potrebujeme empatiu, srdce, rešpekt a dôveru. Dnes mnohí podnikatelia zdôrazňujú viac emocionálnu inteligenciu, ako IQ, vzdelanie alebo fyzickú silu svojich spolupracovníkov. A prichádza štvrtá fáza vývoja, keď ľudia hľadajú vyšší zmysel svojho konania, objavujú svoju vlastnú cestu a stopu, ktorú chcú svojim životom zanechať. Štyri fázy vývoja človeka v podniku – telo, rozum, srdce, duša. Ale technokrati pokoj nedajú. Všetko bude prepojené, inteligentné a rýchle. A prečo vlastne? Že je to technicky možné? Alebo je to dobré? Pre koho?

* * * * *
Konštanty nášho storočia
• Neustála a rýchla ZMENA
• Keď sa všetko mení, dôležité je pevné jadro – PRINCÍPY
• Slušnosť a antikrehkosť – proaktivita, podnikateľstvo, sloboda a zodpovednosť
* * * * *

Vidím v našich firmách dve problémové oblasti, ktoré sú oveľa dôležitejšie ako Priemysel 4.0: Nedôvera – následok nesprávneho konania – klamstvo, podvody, korupcia, manipulovanie, nedostatok slušnosti.
Neschopnosť prekonávať prekážky – pýcha, lenivosť, nízka motivácia (chýba zmysel) a húževnatosť, nedostatok antikrehkosti.
Priemysel 4.0 nie je o technológiách, ale o ľuďoch, ktorí sa rozdelia na dve skupiny – potrebných (podnikateľov a inovátorov) a nepotrebných (pozorovateľov a poberateľov štátnej podpory).

Nepotrební ľudia
C. B. Frey, M. A. Osborn, M. Ford a ďalší experti (Milan Zelený, na Slovensku napríklad Peter Staněk) vidia veci pesimisticky a hovoria, že automatizácia v ďalších rokoch zlikviduje viac ako 50 percent pracovných miest (inteligentné fabriky, internet vecí, samoobslužné systémy). Ray Kurzweil alebo Peter Diamandis sú skôr optimisti a hovoria o tom, že aj v minulosti stroje nahrádzali prácu ľudí a postupne sa vytvorili iné, nové pracovné príležitosti. Najskôr sú ľudia v šoku, lebo zanikajú pracovné miesta, na ktoré boli roky zvyknutí (napr. tradičná práca na poli, montážne linky, sklady, doprava, obslužný personál v obchodoch alebo bankách).

obr3
V našich firmách potrebujeme namiesto zamestnancov podnikateľov s týmito vlastnosťami


Jedna slovenská firma, s ktorou spolupracujem, mala pred 25 rokmi okolo 2 500 zamestnancov a z toho asi 80 percent ľudí vo výrobe. Dnes má iba polovicu zamestnancov, produkuje štvornásobné tržby a zisky a 80 percent pracovníkov je v administratíve (obchodníci, technici, manažéri). Vo výrobe je zopár zoraďovačov, údržbárov a programátorov. Všetko je automatizované a vyrába sa takmer bez dotyku ľudskej ruky.

Nové trendy
Zvyšovanie produktivity práce vytláča pracovné miesta z troch základných oblastí – poľnohospodárstvo, priemysel, služby. Najviac postihnuté sú najvyspelejšie ekonomiky (USA, Japonsko a západná Európa), kde automatizácia pokročila najďalej.
Firmám rastú tržby a zisky. Bohatstvo však vytvárajú stále viac stroje ako ľudia, roztvárajú sa nožnice medzi bohatými a chudobnými, medzi rastom ziskov a stagnáciou reálnych miezd.
Vytvoria sa mnohé nové pracovné príležitosti (už dnes je veľa neobsadených pracovných pozícii), ale pre ľudí, na ktorých budú kladené vysoké požiadavky – kvalifikácia, kreativita, inovatívnosť a schopnosť riešiť nové a zložité problémy, podnikateľstvo. Na opačnej strane zostane skupina nepotrebných ľudí. Je možné, že sa bude zväčšovať.

* * * * *
„Ľudia potrebujú pre svoj život sociálny ekosystém a potrebu užitočnosti.“
* * * * *

Ak pripočítame pribúdanie starých ľudí, tak sociálne systémy kolabujú. Viaceré krajiny (Švajčiarsko, Nemecko, USA, Fínsko) diskutujú o základnom príjme (mesačnej dávke, ktorú by dostávali všetci občania bez ohľadu na to, či pracujú). Bill Gates nedávno hovoril o daniach alebo odvodoch z robotov, ktorí nahrádzajú ľudí v práci. Problém však nie je iba v prerozdelení peňazí a finančnom zabezpečení ľudí bez práce. Ľudia potrebujú pre svoj život sociálny ekosystém a pocit užitočnosti.
Zatiaľ, čo sa väčšina opája výdobytkami nových technológii pod zástavou Industry 4.0, niektorí odborníci sa začínajú zaoberať tým, ako budú v spoločnosti fungovať „nepotrební“ ľudia – bez potrebných pracovných schopností, kvalifikácie, návykov, starí, tí, čo nezvládli svoj život a spadli na dno, handicapovaní a pod. Je zaujímavé, ako sa svet stará o to, aby sme mali ešte väčší HDP, aby sme míňali viac peňazí a kupovali viac výrobkov, ktoré nepotrebujeme a aby sa zvyšovalo bohatstvo úzkej skupiny ľudí. Skladáme sa na záchranu zbytočných inštitúcii, ako sú banky, ale nevieme pomôcť miliónom hladujúcich, nemocných, ľuďom bez domova a strechy nad hlavou.
V neposlednom rade rýchlosť zmien v technike a biznise je oveľa vyššia ako schopnosť vzdelávacích systémov prispôsobovať sa im. Mnohí si však neuvedomujú, že v dobe, keď sa všetko okolo nás mení, nestačí učiť žiakov technické novinky. Oveľa dôležitejšie je učiť ich to, čo je pevné, stále a nemení sa – princípy. To, čo nové technológie a podnikateľské modely prinesú ľuďom závisí práve od toho, či sa ľudia naučia deliť s menej úspešnými, pomáhať ľuďom, ktorí sú na okraji spoločnosti a žiť podľa princípov.
Vzniknú nové spôsoby vzdelávania a prípravy na život a prácu.

obr4
Ak by bola položená otázka, ktoré povolanie niekedy nezanikne, tak by som odpovedal, že je to povolanie podnikateľ. Už v rodine a v základnej škole by sme mali vychovávať podnikateľov – ľudí, ktorí objavujú a rozvíjajú svoj talent. Sú empatickí k prostrediu, v ktorom žijú a vedia si v ňom nájsť svoje miesto a poskytovať úžitok. Prijímajú zmenu a vedia sa postaviť k úplne novým problémom a výzvam, ktoré tu ešte neboli a nie sú popísané v žiadnej učebnici. Majú odvahu urobiť prvý krok, ale aj pokoru, aby ich nezničili úspech a pýcha. Sú húževnatí a prekážku berú ako ukazovateľ správnej cesty.

Slušná firma
Manažéri sa trénujú v tom, ako viesť ľudí a ako rozvinúť svoju charizmu. Politici navštevujú kurzy slušného správania a etikety. Výsledkom je často človek, ktorý rozpráva naučené frázy alebo politik, ktorý sa stále usmieva ako blázon, lebo mu poradcovia povedali, že je to lepšie ako keď sa mračí a pozerá do zeme. Ďalšia skupina školení sa zameriava na motiváciu ľudí a rôzne manipulatívne techniky ich ovládania. Napriek úsiliu sú politici stále drzejší a vulgárnejší, vrcholoví manažéri sa arogantne sťažujú na svojich podriadených a väčšina pracovníkov nechodí do práce s nadšením a radosťou.
Podniky sú dnes orientované na zákazníka a obchodníci hovoria, že dobrý podnik dá svojmu klientovi všetko čo chce a hneď. Celý svet sa mení na systém – dajte mi všetko čo chcem a hneď. Ja som tu pán, ja chcem, ja viem, ja mám pravdu. Chýba nám trpezlivosť, pokora, skromnosť, ochota čakať a vnímať svet očami druhých. Chýba nám slušnosť.
Motivácia teda nie je vonkajšie pôsobenie na druhého človeka, ale vytváranie podmienok na to, aby sa mohol slobodne rozvíjať.

* * * * *
Slušnosť je dar vľúdnosti, súcitu a blahodarnej dobrej vôle. Slušné a skutočne rovnocenné zaobchádzanie s ľuďmi vedie k tomu, že sa motivujú sami zvnútra, že vidia zmysel v tom čo robia.
Bob Koski, Sun Hydraulic
* * * * *

Už Sv. Tomáš Akvinský v 13. storočí hovoril o tom, že delegovanie neprebieha zhora dole, ale naopak. Ľudia zdola presúvajú smerom hore tie činnosti a rozhodnutia, ktorými sa nechcú zaoberať alebo ktoré presahujú ich schopnosti. Líder sa takto stáva tvorcom podmienok a „nosičom vody.“ Existuje firma, v ktorej návštevník našiel otvorený sklad a pýtal sa okoloidúceho robotníka, čo urobí, keď nenájde v sklade potrebnú vec. „To sa nikdy nestane, lebo ten, kto zoberie poslednú vec z krabičky ide do hlavného skladu a prinesie novú krabičku,“ hovorí robotník. „A čo sa stane, ak krabička chýba v centrálnom sklade?“ pýta sa návštevník. „To je jednoduché,“ vysvetľuje robotník, „kto zistí, že berie zo skladu poslednú krabičku, dá vedieť ľuďom v nákupe, a tí objednajú ďalšiu.“ „A čo ak to neurobí?“ nevzdáva sa návštevník. Robotník sa odmlčí a povie: „To je otázka slušného správania, pane.“ Nie smernice, ale slušnosť vedú k výkonnej firme, spokojným zamestnancom a zákazníkom.

Typická „slovenská slušnosť“ v podniku
• Všetko sľúbim (a nesplním).
• Neviem povedať nie (a zamotávam sa do siete).
• Nepoviem druhému do očí nepríjemnú vec (spätnú väzbu).
• O druhom hovorím s tretím v jeho neprítomnosti.
• Na všetko prikývnem a myslím si svoje, hovorím to, čo chcú druhí počuť (pokrytectvo).
• Keď sa dá, využijem príležitosť vo svoj prospech (veď to tak robia všetci).
• S úsmevom podrazím kolegu, neupozorním na problém, hodím chybu na druhého.

Skutočná slušnosť
• Mám rešpekt a úctu k svojim spolupracovníkom, zákazníkom a dodávateľom.
• Mám ich rád (naozaj rád).
• Hovorím im pravdu (aj keď je nepríjemná).
• Dodržiavam dohody a sľuby (nesľubujem, čo neviem splniť).
• Platím načas spravodlivú cenu.
• Priznám si vlastnú chybu a nezneužívam svoje postavenie.
• Robím dobré veci, aj keď ma nevidia.
• Som mierny (v spotrebe, slovách, súdoch), odvážny (v činoch), pokorný (v hodnotení úspechov).
Nie iba výsledky sú dôležité, ale aj spôsob ich dosiahnutia. Kto dáva úplatky, klame, podvádza a manipuluje zákazníkov, zneužíva pracovníkov v krajinách s nízkymi nákladmi? Pokojne sem môžeme napísať názvy mnohých nadnárodných koncernov s krásnymi etickými kódexmi. Šéfovia, vyčítate vašim ľuďom vo výrobe, že nevydávajú zo seba všetko a niekedy si nahlásia prácu, ktorú reálne neurobili? Pozrite sa do zrkadla, aké divadlo hráte niekedy vy sami pri auditoch a pred vašimi šéfmi.

obr5

Obal drahší od obsahu
Žijeme vo svete, kde obal je niekedy drahší a hodnotnejší ako obsah. Hovorí sa tomu, že obal predáva. A tak sa sypú peniaze do reklamy a lákavých obalov a na výrobku, ktorý je v obale, sa redukujú náklady, pričom klesá aj jeho reálna hodnota (spoľahlivosť, životnosť, možnosť opravovania). Aj u nás ľudí je to podobné. Veľký dôraz sa kladie na to, ako niekto vyzerá, ako je oblečený a ako rozpráva.
Manažéri si nacvičujú pútavé prezentácie, každý pracovník sa snaží pôsobiť bezchybne – aspoň navonok. A keď sa vo firme „kde všetko navonok funguje“ objavia problémy, každý ukazuje prstom na niekoho druhého. Len málo ľudí si zoberie zrkadlo a dokáže povedať – to ja som urobil chybu, priznávam, prepáčte. Manažéri často kritizujú svojich podriadených, ale zrkadlo nemilosrdne hovorí – nemáš na nich čas, to, čo im vyčítaš, si ich mal naučiť ty. Počúvam šéfov, ako vyzývajú ľudí k tomu, aby otvorene hovorili o problémoch a veciach, ktoré im v práci vadia. A keď začnú hovoriť, tak sa šéfovia obhajujú, že to tak nie je, vysvetľujú prečo to tak musí byť a vracajú spätnú väzbu ako bumerang.
Všetci chcú vyzerať dobre. A tak vyzerajú, až kým nevyjde pravda na povrch. Obaly bez obsahu, prázdne reči bez činu, plány bez výsledku…
Pripísať si k názvu svojho produktu, služby alebo web stránky číslo 4.0 stačiť nebude. Potrebujeme rozvíjať obyčajnú slušnosť.
Aj bez 4.0

TEXT: Ján Košturiak FOTO: archív redakcie