Hlavnou úlohou klzných ložísk je zabezpečiť rotačný pohyb hriadeľa, preniesť radiálne a axiálne sily a zároveň odvádzať teplo z klzného uzla. V mieste styku ložiska s hriadeľom (čapom) sa využíva buď vrstva maziva (hydrostatické a hydrodynamické klzné ložiská), alebo sú využívané dobré klzné vlastnosti povrchu materiálu – ložiská pracujú bez pridaného maziva.

 

Počas prevádzky ložiska je snahou do­siahnuť minimálne trenie medzi vzá­jomne pohybujúcimi sa povrchmi. Hodnota súčiniteľa trenia je závislá od mno­hých faktorov – uhlovej rýchlosti, druhu a množstva použitého maziva, materiálu sa­motného klzného ložiska, teploty a podobne.

 

MAZANIE KLZNÝCH LOŽÍSK

Klzné ložiská môžu v závislosti od prevádzko­vých podmienok pracovať v režimoch mazania, ktoré schematicky popisuje Stribeckova kriv­ka (obr. 1). Krivka znázorňuje závislosť súčini­teľa trenia μ a parametra (η.ω)/p, kde η = visko­zita, ω = uhlová rýchlosť a p = zaťaženie. V grafe je pre názornosť zakreslená aj závislosť hrúbky mazacieho filmu h od prevádzkových podmie­nok.

obr1

Pri medznom mazaní sú klzné plochy od seba oddelené iba niekoľko molekúl hrubou vrstvou maziva. Pri zmene prevádzkových podmienok, napríklad zaťaženia, teploty, rýchlosti, môže dôjsť k pretrhnutiu mazacej vrstvy a tým k vzni­ku interakcíí mikronerovností klzných povr­chov. Medzné mazanie sa vyskytuje pri nízkej rýchlosti a vysokých zaťaženiach.

Zmiešané mazanie nastáva pri prechode medz­ného mazania na kvapalinové. Dochádza pri ňom k prerušovanému kontaktu klzných povr­chov v miestach s vysokou drsnosťou.

Pri kvapalinovom mazaní sú pohybujúce sa klz­né povrchy od seba oddelené pomerne hrubou a stabilnou vrstvou kvapalného maziva. Nedo­chádza k priamemu kontaktu klzných povr­chov. Kvapalinové mazanie je charakteristické pre vysoké otáčky s relatívne nízkym zaťažením ložiska. Stabilná výška maziva je udržiavaná hydrodynamickým tlakom vznikajúcim v kli­novej medzere pri minimálnej klznej rýchlos­ti 0,5 m.s-1 (hydrodynamické klzné ložisko) ale­bo účinkom hydrostatického tlaku od čerpadla (hydrostatické klzné ložisko).

 

KLZNÉ LOŽISKÁ V PRAXI

Využitie klzných ložísk v praxi je široké. Mô­žeme spomenúť ich použitie v klzných uzloch v automobilovom priemysle, vo vodných a par­ných turbínach, v odstredivých čerpadlách, tur­bokompresoroch a podobne. Z pracovných podmienok a zaťaženia vyplývajú pomerne ná­ročné požiadavky na klzné ložiská. Trecia plo­cha hydrodynamického ložiska je počas pre­vádzky namáhaná dynamickými tlakmi veľmi často za zvýšených teplôt, preto musí byť odol­ná proti únavovému namáhaniu. V dôsledku mazania mazivom, ktoré môže byť postupne počas prevádzky znečisťované, napríklad pa­livom alebo splodinami, vznikajúcimi pri spa­ľovaní v spaľovacom motore, musí byť klzná plocha ložiska odolná proti korózii. Koróziu ložiskového materiálu môžu spôsobovať aj oxi­dačné produkty mazív. V prípade možného prieniku tvrdých častíc do klzného priestoru musí byť klzná plocha odolná proti abrazívne­mu opotrebeniu. Dôležitá je aj schopnosť klznej plochy dobre znášať medzné stavy chodu ložis­ka. Tie sa môžu vyskytnúť počas štartu a dobe­hu zariadenia, keď ložisko pracuje za polosucha. Z uvedeného vyplýva, že klzná plocha musí byť odolná voči adhezívnemu opotrebeniu. Mala by mať aj dobrú odolnosť proti kavitačnému a ero­zívnemu opotrebeniu a nízky koeficient trenia. Jednotlivé prípady poškodenia klznej plochy sú znázornené na obr. 2.

obr2a obr2b

Pri návrhu materiálu klzného ložiska je dôleži­té zohľadniť, v akom režime mazania bude lo­žisko pracovať. Ak bude klzné ložisko pracovať s dostatočným prívodom maziva, t. j. ako hyd­rostatické, resp. hydrodynamické klzné ložis­ko, klzné vlastnosti povrchových vrstiev budú mať druhoradý význam. Dôležitejšie budú pre­dovšetkým pevnostné a únavové vlastnosti ma­teriálu.

 

PORUCHY KLZNÝCH LOŽÍSK

Porucha klzných ložísk je súhrn rôznych vply­vov a príčin. Jej prejav preto nie je jednoznač­ný – je dôsledkom procesov, zahŕňajúcich zlož­ku abrazívneho, adhezívneho, únavového, kavitačného a erozívneho opotrebenia. Posled­né dve spomenuté zložky opotrebenia sú menej závažné, haváriu ložiska spôsobujú ojedinele. Príči­nou porušenia ložiska mô­že byť aj jeho nesprávny ná­vrh (nevhodný geometrický tvar, ložiskový materiál, voľba maziva a podobne), nedodržanie výrobného postupu, napríklad pri ob­rábaní alebo tepelnom spracovaní. Nezanedbateľ­ný podiel na porušení lo­žísk majú prevádzkové a montážne chyby. Medzi prevádzkové chyby môže­me zaradiť napríklad náhle tepelné a mechanické pre­ťaženie, poruchu mazacie­ho zariadenia a podobne. Pri nesprávnej montáži lo­žiska do zariadenia, naprí­klad pri silnom utiahnutí veka, sa môžu zdeformo­vať klzné plochy ložisko­vých panví, prípadne málo utiahnuté veká umožnia pootočenie alebo po­suv panvy.

Uvedené spôsoby porušenia klzných ložísk mô­žu pôsobiť dlhší čas, vtedy sa prejavia ako opot­rebenie ložiska, alebo sa môžu prejaviť veľmi rýchlo, v tom prípade môžu spôsobiť haváriu.

 

TEXT/FOTO ING. ZUZANA GÁBRIŠOVÁ, PHD., ING. ALENA BRUSILOVÁ, PHD., ÚSTAV TECHNOLÓGIÍ A MATERIÁLOV SJF, STU