obr1Povrchové úpravy strojárskych výrobkov sú väčšinou finálnymi operáciami, až na výnimky, akou je napríklad medzioperačné čistenie a odmasťovanie. V nemeckom priemysle, ktorý je silne orientovaný na export, sa zaraďujú do povrchovej techniky (Oberfächentechnik) a považujú sa za jednu z kľúčových oblastí strojárskeho priemyslu. Na Slovensku takáto tradícia neexistuje. To však dáva dobrý základ pre riešenie eLearningovej podpory v kategóriách, ktoré navrhuje tento príspevok.

 

S rozvojom internetových a komunikačných technológií (ICT) sa metódy eLearningu presadili vo viacerých oblastiach, vrátane priemyslu a školstva. Logicky by sa to malo prejaviť aj v takých strojárskych technológiach, ako sú povrchové úpravy a ochrana strojárskych výrobkov. Táto oblasť je obzvlášť dôležitá v tých prípadoch, ak ide o export týchto výrobkov. Finálna povrchová úprava výrobku musí mať primeraný vzhľad a zaručovať primeranú životnosť a ochranu v rôznych klimatických pásmach podľa toho, kde sa exportuje. Na rozdiel napríklad od Nemecka či Francúzska, nie je táto oblasť na Slovensku dostatočne preferovaná. Chýba výskumno-vývojová základňa, domáci výrobcovia a tiež ide väčšinou o importované technológie a postupy aplikovanej chémie, ktoré sú vždy šité na mieru danej technológie (galvanotechnika, nanášanie náterových systémov). To však logicky vyvoláva potrebu riešenia eLearningu minimálne v dvoch rovinách – v prvej, vzhľadom na skutočnosť, že ide o interdisciplinárnu oblasť, a v druhej, že firemná dokumentácia a vzdelávacie materiály dostupné na internete sú prakticky len v angličtine, nemčine, francúzštine, resp. v ďalších svetových jazykoch (platí to napríkklad v automobilovom priemysle).

 

Charakteristika eLearningu

Z pohľadu terminológie 7. rámcového programu Európskej únie pre ICT patrí medzi priority výskumných výziev kategória Digital libraries and Technology-enhanced learning.  Pojem technology-enhanced learning by sa dal voľne preložiť ako technológiou zdokonaľované vzdelávanie. Táto definícia je však veľmi široká, lebo odkazuje na „how information and communication technologies can be used to support learning and teaching and competence development throughout life,” čiže týka sa toho, ako môžu byť informačné a komunikačné technológie použité na podporu vzdelávania a výučby, ako aj rozvoja kompetencií počas celého života.

V zásade sa dá povedať, že eLearning je súčasťou, resp. podmnožinou Technology-enhanced learning, lebo pri vzdelávaní vo firmách i v štátnej a verejnej správe sú aj iné kategórie činností, ktoré sa dajú oddeliť od jednoduchého chápania eLearningu ako študijného, resp. tréningového kurzu.

 

obr2Technologické aspekty riešenia eLearningu

Na Materiálovotechnologickej fakulte sa niekoľko rokov vyvíja personalizovaný eLearningový vzdelávací softvér, resp. predprogramované prostredie s pracovným názvom BIKE (Batch Information and Knowledge Editor). Ide v podstate o editor na hromadné spracovávanie informácií a vedomostí zameraný na používateľa – jednotlivca (učiteľa, pedagóga, študenta, technológa, manažéra a pod.). Jeho časť Zápisník je nainštalovaná na počítačoch v učebni, ktoré používajú off-line/online študenti a použilo ho aj niekoľko pedagógov a diplomantov. Ide o osobný softvér, nie o internetové technológie, ale o alternatívu určenú pre jednotlivca. S pomocou  BIKE sa napríklad modeluje aj viacjazyčná podpora povrchových úprav na otvorenej doméne www.svti.sk. Tá sa začala formovať v roku 2001 v rámci riešenia národnej úlohy v rezorte Ministerstva hospodárstva, zameranej na tvorbu a šírenie vedecko-technických informácií v rezorte strojárstva.

 

obr3Aplikácie eLearningu  v povrchových úpravách

Vzdelávanie v technológiách povrchových úprav nepatrí medzi vzdelávacie priority.  eLearning v oblasti povrchových úprav môže byť zaujímavý práve z hľadiska trvalej udržateľnosti, lebo povrchové úpravy zohrávajú v priemysle „schizofrenickú“ úlohu. Na jednej strane tieto technológie produkujú odpadové vody, toxické odpady a emitujú VOC do ovzdušia, ale na druhej strane zabezpečujú predĺženie životnosti výrobkov bežne aj o 10 – 20 rokov! No a menej známou skutočnosťou je, že v dôsledku tvrdej legislatívy sa táto high-tech oblasť adaptovala tak, že napríklad spotreba vody v dnešnej galvanizovni môže byť nižšia ako spotreba štvorčlennej rodiny v domácnosti. Čiže už aj eLearning zameraný na túto oblasť, teda ako sa riešia materiálovo uzavreté okruhy a takmer bezodpadové technológie, má svoj význam, lebo strojárske podniky bežne nakupujú zariadenia a linky pre povrchobé úpravy. Výhodou je, že sa nemusí začínať od nuly, ale dajú sa použiť hotové materiály a osvedčené postupy – na ilustráciu možno uviesť napríklad zdroje literatúry [5 – 7].

Z hľadiska tohto príspevku možno vytriediť nasledujúcich päť základných kategórií, kde by sa mohol eLearning uplatniť aj v povrchových úpravách:

- firemné technické a technologické podklady (sú buď technologického charakteru, alebo rôzne podporné, súvisiace s výrobou či službami danej firmy. Často sú k dispozícii aj na stránkach firiem a stačí ich vhodne sprístupniť a zdielať),

- technické výpočty a ich trénovanie (hrúbky povlakov, spotreby/straty energie, prevádzkové kalkulácie, návratnosť investícií, konštrukčné výpočty zariadení),

- špecifické školiace a učebné texty (zamerané napríklad na nanášanie náterov, čistenie a odmasťovanie, normatívno-technickú dokumentáciu významnú pre nákup a export, vplyv technológie na environment),

- eLearning určený pre jazykovú komunikáciu, či už technickú alebo marketingovú, napríklad v angličine, nemčine, francúzštine (vhodné keď majú firmy zahraničných majiteľov, dodávajú pre automobilové firmy alebo ide o subdodávky na export),

- všeobecné legislatívne, marketingové a iné informácie (tie sa dajú členiť do rôznych kategórií, zdieľať a aktualizovať cez internet).

 

Poznámka: Tento návrh vychádza aj zo skúseností hlavného autora, ktorý pred nástupom na univerzitu viedol v strojárskom podniku pracovisko s akreditovaným laboratóriom, ktoré využívali napríklad subdodávatelia automobilového priemyslu na korózne skúšky v soľnej hmle (podľa noriem ISO, resp. firemných VDA, VW, AUDI, PEUGEOT... ). V náročnom konkurenčnom prostredí si malé pracovisko muselo riešiť vzdelávanie samo. Tam sa práve na tieto účely vyvinula aplikácia Zápisník a z nej potom na univerzite eLearningové prostredie BIKE.

 

Záver

V príspevku sa prediskutovali technologické a didaktické otázky eLearningu všeobecne a  prezentovali skúsenosti a výstupy na Materiálovotechnologickej fakulte v súvislosti s  vývojom vlastného eLearningového softvéru a virtuálneho vzdelávacieho prostredia. Pretože vzdelávanie je univerzálny fenomén, môžu sa postupy a informatické nástroje aplikovať aj v priemysle a službách,  resp. v štátnej a verejnej správe. Z toho dôvodu sa navrhli eLearningové kategórie, v ktorých môže fakulta, priemysel, univerzity a ďalšie subjekty spolupracovať. Vzhľadom na existenciu softvéru a informatických prvkov stačí bežné počítačové vybavenie a operačný systém Windows. Navrhnutá spolupráca by mala efektívnejšie prepojiť školy (absolventov) s praxou, vrátane možnosti operatívneho riešenia vzdelávania zamestnancov, optimálne napr. v malých a stredných podnikoch.

 

Tento príspevok je súčasťou riešenia projektu KEGA č. 037STU-4/2012 „Udržateľné spoločensky zodpovedné podnikanie“.

 

Zoznam bibliografických odkazov

[1] Svetský, Štefan et al.: Five years of research of technology enhanced learning implementation in teaching at the Faculty of Materials Science and Technology. Journal Research papers MTF STU. Trnava: AlumniPress, 2011. Registered with the Ministry of Culture SR under EV 3562/0

[2] S. Svetsky, O. Moravcik, P. Schreiber, and J. Stefankova: „The Informatics Tools Development and Testing for Active Learning,“ [WCECS 2011: World Congress on Engineering and Computer Science. Proceedings, vol. 1, pp. 265 – 268, San Francisco, USA, 2011

[3] S. Svetsky, O. Moravcik, P. Schreiber and J. Stefankova, „The Solving of Knowledge Processing for the Automation of Teaching and Learning Activities,“ [ICEIC 2011: International Conference on Education, Informatics and Cybernetics. Proceedings, pp. 69 – 74, Florida, USA, 2011].

[4] Paul S. Goodman et al.: Technology Enhanced Learning: Opportunities for Change. Laurence Erlbaum Associates, Inc, USA,2001. ISBN 0-8058-3665-7 [online] books.google.sk [Cit. 2012-05-14]. Available at:

<http://books.google.sk/books?id=VQHo0tRgDAgC&printsec=frontcover&dq=inauthor:%22Paul+S.+Good% 22&hl=sk&sa=X&ei=QqizT52wJ4zTsgbrw92TBA&ved=0CDQQ6AEwAA>

[5] Alena Pauliková: Ekologické aspekty povrchových úprav. In: Acta Mechanica Slovaca. roč. 6, č. 2 EI-'02 (2002), s. 277 – 281. ISSN 1335-2393; (Ecological Aspects of Surface Treatment).

[6] Alena Pauliková: Recyklácia plastových obalov. In: Automotive Engineering Journal. roč. 1, č. 2 (2008), s. 84 ÷ 85. Internet: ISSN 1337-7671; (Plastic Package Recycling).

[7] Prachař, J.: Projektová didaktická metoda při výuce ekonomických předmětů. In: Vysoká škola jako facilitátor rozvoje společnosti a regionu. Kunovice: EPI, s. r. o., 2010. ISBN 978-80-7314-202-5.

 

TEXT/FOTO: Ing. Štefan Svetský, PhD., prof. Dr. Ing. Oliver Moravčík, PhD., doc. Ing. Pavol Tanuška, PhD. Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave