Videohry

Čínske firmy investujú miliardy do európskeho priemyslu videohier. Analytici však varujú pred problémami, pokiaľ si to regulačné úrady nezačnú všímať a prísnejšie posudzovať. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Európa už dlhšie vedie spory s Pekingom o obchode, životnom prostredí, vzdelávaní, surovinách či duševnom vlastníctve, ale videohry zatiaľ nie sú súčasťou tohto boja. A vzhľadom na to, že Čína na domácom trhu sprísňuje podmienky pre priemysel videohier, čínske technologické giganty sa snažia investovať v zámorí. To vyvoláva mnohé obavy od bezpečnosti údajov až po obmedzenie kreatívnej slobody.

"Európa má predstavu, že budeme schopní oddeliť strategické odvetvia od nestrategických," povedala agentúre AFP Antonia Hmaidiová z think-tanku Mercator Institute. Väčšina politikov podľa nej považuje videohry za niečo, čo nie je strategicky dôležité.

To pomohlo spoločnosti Tencent, najväčšej hernej spoločnosti na svete z hľadiska tržieb, kúpiť si štúdiá v celej Európe vrátane v tom čase rekordného obchodu s fínskou firmou Supercell v roku 2016 v hodnote 8,6 miliardy USD (8,85 miliardy eur).

Jej čínsky rival NetEase urobil svoj najväčší vpád do zahraničných herných štúdií v auguste, keď získal francúzsku firmu Quantic Dream - len niekoľko dní pred tým, ako Tencent zvýšil svoj podiel v Ubisofte, ďalšom francúzskom štúdiu.

Regulačné úrady Európskej únie (EÚ) sa zaoberajú len veľkými investíciami s celoeurópskym rozmerom a národné regulačné úrady o sektor videohier neprejavili záujem.

Keď napríklad Tencent minulý rok kúpil britské štúdio Sumo za 1,3 miliardy USD, transakciou sa nezaoberali tamojšie regulačné úrady, ale ich americké náprotivky.

Čínske technologické firmy čoraz častejšie hľadajú zisky v zahraničí pre obmedzenia na ich domácom trhu, upozorňujú analytici. Tencent zaznamenal svoju vôbec prvú štvrťročnú stratu v auguste po rozsiahlych zásahoch čínskych úradov proti technologickému sektoru. Čínska vláda označila videohry za potenciálnu hrozbu nielen pre štátnu moc, ale aj pre blaho občanov.

Peking minulý rok zaviedol deväťmesačný zákaz schvaľovania nových videohier. Teraz tak získa povolenie len zlomok z počtu hier, ktoré kedysi mohli vstúpiť na trh.

Tvorcovia hier museli odstrániť "politicky škodlivý" obsah a štát prísne obmedzil čas, ktorý môže mládež tráviť hraním. Čínske spoločnosti preto hľadajú príležitosti inde.

Objavili sa správy, že sa Tencent pripravuje na zvýšenie svojich zahraničných investícií, a mohol by dokonca začať kontrolovať menšie firmy.

Tencent je všadeprítomný v Číne, nielen v sektore hier, ale aj sociálnych médií a platobných služieb, ktoré sa do značnej miery šíria prostredníctvom aplikácie WeChat. Tá sa môže pochváliť, že má viac ako miliardu používateľov mesačne.

Líder spoločnosti Pony Ma tvrdo pracoval na tom, aby sa držal mimo centra pozornosti a mimo palebnej čiary Pekingu. Jeho spoločnosť sa snaží ukázať svetu "pokornú tvár".

"Či už sme menšinový investor alebo väčšinový akcionár, nevykonávame kreatívnu, redakčnú, manažérsku ani každodennú kontrolu," uviedol Tencent pre AFP.

Podnikateľským modelom spoločnosti Tencent je vo všeobecnosti nakupovať zahraničné firmy a vydávať ich hry na čínskom trhu. A keďže tieto zahraničné spoločnosti by pravdepodobne nenašli inú cestu na vstup do Číny, privítali investície a nové zdroje príjmov.

Analytička Hmaidiová však upozorňuje, že by nebolo dobré, keby bol sektor videohier závislý od Číny. Európski regulátori by podľa nej mali presadzovať širší prístup a neumožniť Číne alebo inému štátu, aby ovládol celé jedno odvetvie na starom kontinente. TEXT TASR/-min-