Na niektoré z výziev reflektovala medzinárodná konferencia „Výrobné procesy pre 21. storočie“, ktorá sa uskutočnila v kongresovej sále hotela Holiday Inn v Brne.

Zámerom dvojdňovového odborno-podnikateľského fóra bolo ponúknuť najnovšie poznatky a trendy informačných technológií vo výrobných procesoch a ich ďalšie využitie v praxi.

Podujatie spolu s partnermi Flexlink a Microsoft zorganizovala bratislavská spoločnosť ANASOFT, ktorá má svoje produktové portfólio orientované predovšetkým na oblasť informačných technológií a poradenstva.

Nové technológie a manažérske prístupy prinášajú popri ich využití aj inšpiráciu pre ďalší rozvoj. Najmä v produkcii komponentov pre automatizované prevádzky sme svedkami prudkého uplatňovania nových poznatkov vedy a techniky. Tieto aplikácie sú tak hnacím motorom pre konštruktérov a ďalších technikov, prichádzajúcich s úplne novými myšlienkami a technickými postupmi.

Ich realizácia ide ruka v ruke s využívaním a implementáciou najprogresívnejších softvérových riešení. A tak je celá oblasť IT dnes už integrálnou súčasťou výrobných procesov...

Automobilizmus dominuje

O stave automobilového priemyslu na základe štatistických údajov hovoril na konferencii manažér Združenia automobilového priemyslu SR Martin Červeňanský. Aj keď údaje o vývoji za uplynulý rok ešte neboli prezentované, faktom zostáva, že sa automobilový priemysel pomerne rýchlo spamätáva z krízy. Svedčí to o tom, že ide o odvetvie priemyslu, ktoré stále patrí k ťahúňom českej a slovenskej ekonomiky. Aj vďaka nemu neboli v priemysle následky krízy u nás drakonické. V odvetví sa očakáva opätovný – skôr však pozvoľný rast. Pokiaľ ide o uplatňovanie nových, prevratných technológií – ich čas zatiaľ nenastal... V bratislavskom závode VW sa realizuje prestavenie časti výrobných liniek na nový produkt – elektromobil Up!. Vo svete sa očakáva pokračovanie vývoja hybridných pohonov, pomerne masívny vývoj sa realizuje v oblasti elektrických pohonov a novej generácie líthiovo-ionových batérií.

Riadenie kvality a procesov výroby

Pod týmto mottom sa niesli nosné témy brnianskej konferencie. Jozef Krišťák, riaditeľ spoločnosti Frauhofer IPA Slovakia hovoril na tému „Lean – jednoducho a ľahko“. V manažérskej praxi – Lean production – alebo Štíhly podnik je organizovaný boj proti plytvaniu vo všetkých oblastiach firmy. Štíhlosť znamená rýchlejšiu reakciu na požiadavku zákazníka a teda rýchlejšie zarábanie peňazí. „Dnes sa lean prístupy považujú už za štandard,“ podotkol J. Krišťák. Na viacerých príkladoch poukázal na odhaľovanie slabých miest vo výrobnom procese a spôsoby ich eliminácie.

Zavedenie bunkovej výroby vo firme je jednou z ciest zvýšenia produktivity a efektívnosti výroby. K jej základným charakteristikám patrí, že je autonómna, časovo vybalancovaná v takte, minimalizuje stratové časy, je nadväzná na ďalšie výrobné procesy, rýchlo prestaviteľná, modulárna, efektívne ergonomicky upravená s nízkymi nákladmi na zriadenie. A to najpodstatnejšie? Produktivita práce sa môže zvýšiť o desiatky percent!

O aplikácii Lean Management, Six Sigma a iných metód vo výrobe hovoril Zoltán Csanda z Anasoftu.

Six Sigma je metóda zlepšovania produktivity, výkonnosti a kvality poskytovaných výrobkov a služieb. Vychádza z dokonalého porozumenia požiadaviek a očakávaní zákazníkov a uplatňuje overené nástroje na odstraňovanie chýb v procesoch ich uspokojovania. Realizuje sa prostredníctvom vlastných zamestnancov podniku. Zamestnanci predstavujú najdôležitejšie riešiteľské kapacity zlepšovania. Orientácia na zákazníkov, procesy a zamestnancov robí zo Six Sigma spôsob budovania a rozvíjania novej podnikovej kultúry.

Z. Csanda na úspešných príkladoch z praxe ukázal, že je možný prienik, resp. spojenie systému Six Sigma s úsilím o elimináciu strát a plytvania vo firme a v jej procesoch – čiže s Lean Managementom. Poukázal na súvislosti a vplyvy na výrobný proces. Zaznamenaný bol napríklad odpor dotknutých zamestnancov. Procesy sa zdajú byť zložitejšie než pred aplikáciou, efekt nie je okamžitý. Postupne však vzniká potreba neustáleho rozširovania, vylepšovania a aplikácie na ďalšie oblasti.

Prednášajúci v tejto súvislosti hovoril aj o možnosti využitia IT technológií a ich nasadenie vo výrobnom procese.

Nekonečný príbeh – alebo aplikácia MES

Strojári – praktici sa obvykle riadia jednoduchou rovnicou vstup – výstup. A tak pri replike prednášajúceho na tému implementácia MES systému o tom, že MES nie je nikdy hotový, zdvihli oči aj menej pozorní. „MES systém je nástroj na udržiavanie kvality a neustáleho zefektívňovania výroby,“ objasnil Csanda.

Kedy použiť MES systém? Ako príklad sa núkajú nasledovné alternatívy:

• Potreba riadiť výrobu a zvyčajný zber údajov nestačí;

• Potreba efektívneho zavádzania zmien do výrobných postupov;

• Rôznorodé výrobky z jednej výroby;

• Potreba ustáliť kvalitu a optimalizovať náklady.

„Až 90 percent MES expertov sa zhoduje, že MES ako taký nie je možné považovať za produkt, čiže krabicové riešenie, ktoré je možné kúpiť ako nejaký kancelársky softvér, pretože nasadenie MES systému do výroby je vždy približne z 50 percent práca priemyselného inžiniera, 40 percent práca konzultanta systému a 10 percent práca programátorov na implementáciu zmien.“ uzavrel problematiku Zoltán Csanda.

V ďalšej časti konferencie odznel príspevok Tomáša Hanáčka so spoločnosti Dynamica na tému ERP– integračná platforma vo výrobnej spoločnosti. Špecialisti z Microsoftu svoje vystúpenia orientovali na problematiku znižovania a optimalizácie výrobných nákladov. Počítačová simulácia v procese výroby a merania bola predmetom prezentácie špecialistov ČVUT z Prahy.

Anton Artim z prešovskej spoločnosti Elcom, informoval o potrebe monitorovania a merania výrobných procesov do posledného výrobného uzla, či pracovníka. Preto aj jeho prezentácia sa niesla pod názvom „Je posledná míľa v priemyselnom podniku nedosiahnuteľná?“ Spoločnosť Elcom sa zaoberá v tejto súvislosti hardvérovým a softvérovým riešením pre priemyselné podniky.

Súčasťou bohatého dvojdňového programu bola záverečná téma venovaná pružným výrobným linkám a následná exkurzia do montážnej linky vo firme ABB.

TEXT/FOTO: Ján Minár