Ekonomika
Ropno-plynárenský projekt Sachalin-1 na ruskom Ďalekom východe bude presunutý pod kontrolu Moskvy rovnako ako projekt Sachalin-2. Uviedol to predseda výboru pre energetiku dolnej komory ruského parlamentu Pavel Zavaľnyj. Kremeľ zatiaľ jeho slová nepotvrdil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň podpísal dekrét umožňujúci Rusku prevziať kontrolu nad ropno-plynárenským projektom Sachalin-2. V ňom majú takmer 50-percentný podiel firma Shell a japonské spoločnosti Mitsui a Mitsubishi, pričom krok Moskvy môže firmy prinútiť z projektu odísť.
Teraz by podľa Zavaľného mohla ruská vláda urobiť to isté aj s ďalším ropným a plynárenským projektom na Ďalekom východe Sachalin-1. V ňom sú akcionármi štyri firmy, ruský ropný koncern Rosnefť, americký ExxonMobil, japonská firma SODECO a indická ONGC Videsh. Americká spoločnosť sa však už v marci, krátko po útoku Ruska na Ukrajinu, rozhodla, že projekt opustí.
"V dôsledku sankcií sme boli prinútení presunúť projekt Sachalin-2 spod režimu dohody o deľbe produkcie pod kontrolu Moskvy. Jednoznačne rovnako sa bude postupovať aj v prípade projektu Sachalin-1," povedal Zavaľnyj s tým, že po uvalení sankcií sa firmy nemôžu aktívne zúčastňovať na projektoch, čo vytvára pre Rusko viaceré riziká a núti ho robiť takéto rozhodnutia.
Ešte pred jeho vyjadreniami podpredseda ruskej vlády Jurij Trutnev uviedol, že produkcia ropy z projektu Sachalin-1 zaznamenala v dôsledku "reštrikcií" prudký prepad. Zatiaľ čo pred uvalením sankcií sa v rámci projektu ťažilo zhruba 220.000 barelov ropy denne (1 barel = 159 litrov), v súčasnosti projekt produkuje približne 10.000 barelov/deň.
Zavaľného vyjadrenia však Kremeľ priamo nepotvrdil. Ako povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Rusko zatiaľ neprijalo žiadne konkrétne rozhodnutie, čo sa týka budúcnosti medzinárodného ropného a plynárenského projektu Sachalin-1. TASR
Čeští průmysloví matadoři Jaroslav Strnad a René Matera dokončují své roky trvající balkánské tažení.
Na pomoc firmám a domácnostem s energiemi pro nadcházející topnou sezonu vyhradí vláda 66 miliard korun. Zavede úsporný tarif, jeho přesnou podobu představí až v dalších týdnech. Ministr průmyslu a obchodu Jozef Síkela (za STAN) po jednání vlády pouze uvedl příklady slev, které se ještě mohou změnit.
Mezi Ruskem a Kazachstánem se rozhořela obchodní válka - Rusko nejprve v neděli začalo omezovat vývoz kazachstánské ropy přes přístav v Novorossijsku, zatímco Kazachstán pak pozastavil tranzit ruského uhlí. Napsal to na svém webu běloruský opoziční list Naša Niva, kazachstánské úřady to ale odmítají.
Wall Street sa v piatok (27. 5.) výrazne posilnila. Všetky tri hlavné indexy zaznamenali aj týždenné zisky a ukončili najdlhší pokles za desaťročia. Kľúčový americký index Dow Jones Industrial Average rovnako ako širší index S&P majú za sebou najlepší týždeň od novembra 2020.
Európska únia (EÚ) je po víkendových sporoch pripravená zmierniť svoj balík sankcií na vývoz ruskej ropy. Chce však pritom zachovať kľúčové ustanovenie o lodnej doprave, ktoré bude brzdiť schopnosť Moskvy vyvážať ropu. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg, ktorá sa odvoláva na zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Podľa týchto zdrojov európsky blok upustí od toho, aby zakázali lodiam z EÚ prepravovať ruskú ropu do tretích krajín. Pracuje však ďalej na zákaze ich poistenia, čo bude predstavovať významnú prekážku pre vývoz ruskej ropy.