peter mihokPredseda Slovenskej a obchodnej priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók v rozhovore bilancuje uplynulý rok a zamýšľa sa nad tým, čo by mohlo pomôcť slovenskej ekonomike v postpandemickom období.

 

Ako z pohľadu slovenskej ekonomiky vnímate predchádzajúci pandemický rok? S akým poklesom by mohla za rok 2020 skončiť slovenská ekonomika? Aké sú podľa vás prognózy jej vývoja na budúci rok?
Uplynulý rok sa vo svojom ekonomickom a spoločenskom vývoji nedá porovnať so žiadnym obdobím v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Neporovnateľný je z hľadiska príčin poklesu ekonomiky a aj jeho rozsahu. Treba súčasne povedať, že prvé symptómy poklesu tempa ekonomického rastu sa objavovali už v roku 2019, teda ešte pred prepuknutím súčasnej pandémie, ktorá tento proces výrazne zrýchlila. Na druhej strane prepad nie je z pohľadu končiaceho sa roka taký výrazný, ako sa očakávalo koncom prvého polroka. Dnešný odhad je z môjho pohľadu prepad v pásme 6,7 – 7,0 %

Aké sú prognózy vývoja na tento rok?
Som veľmi opatrný pokiaľ ide o optimistické rastové vízie roka 2021. Dôvodom je viacero skutočností. V prvom rade začiatok roka 2021 je veľmi odlišný od 1. štvrťroka minulého roka – v tom, že firmy doň vstupujú skôr s negatívnymi očakávaniami, mnohé vyčerpali vnútorné rezervy, majú odložené splátky odvodov, daní a úverov, ktoré bude treba splácať zrejme už v priebehu tohto roka. Celková podnikateľská a spotrebiteľská nálada je na veľmi nízkom stupni. Sumárne predpokladám, že sa zastaví pokles, ale rast bude na nízkej úrovni.

ekonomika

Štát je ekonomicky taký zdravý, aké zdravé sú jeho firmy a domácnosti. Ako vnímate stav mikroekonomiky? Boli vládne opatrenia dostatočné? Ak nie, v čom by štát mal pridať?
Na mikrosféru pri hodnotení ekonomiky často zabúdame alebo ju vnímame len okrajovo. Avšak je to práve mikrosféra, ktorá jediná vytvára materiálne a finančné zdroje na riadne fungovanie štátu a sanovanie jeho politík v oblasti sociálnej, vzdelávacej, zdravotníckej, infraštrukturálnej, obrannej či zahraničnopolitickej. Toto uvedomenie nám veľmi chýbalo pri filozofii doterajšej štátnej pomoci firmám. Túto pomoc nemôžeme vnímať ako pomoc konkrétnym firmám, ale ako nástroj na udržanie celospoločenských aktivít, zamestnanosti, ale aj ako cestu k efektívnemu reštartu ekonomiky ako celku. Improvizácia a nesystémovosť krokov pomoci viedla k tomu, že sa v podnikateľskom sektore vytvorila negatívna nálada a súčasne sa na niektoré segmenty trhu celkom zabudlo. Je veľký rozdiel či do obnovy a reštartu nastupuje ekonomika vysilená a v zlej nálade alebo pripravená na zmenu. Ako najlepší príklad by nám malo slúžiť Nemecko, ale nielen ono.

Deficit nášho rozpočtu sa odhaduje v tomto roku na viac ako 7 % HDP, dlh by mohol presiahnuť hranicu 60 % HDP. Padne fetiš dlhovej brzdy? Na druhej strane, dá sa zadlžovať donekonečna?
Deficit narástol prakticky vo všetkých krajinách, Slovensko nie je žiadnou výnimkou a to sa týka aj dlhovej brzdy. Určite treba hospodáriť zodpovedne, ale zodpovednosťou je tiež zabrániť krachu či kolapsu, a to nehovorím len o ekonomike, ale prakticky o všetkých vitálnych funkciách štátu. Samozrejme, nekonečný rast deficitu a zadlženosti nemôže nikto akceptovať, lebo taká filozofia má väčšinou rýchly a predvídateľný koniec. Ale keď cez dočasnú politiku zadlženosti vytvárame podmienky na budúci rast, ktorý bude generovať budúce zdroje, tak je to v danej situácii racionálny prístup.

Zosilnejú v tomto roku inflačné tlaky? Majú sa slovenské domácnosti pripraviť na rast cien? Ak áno, ktorých tovarov alebo segmentov by sa to mohlo dotknúť najviac?
Na základe súčasnej situácie neočakávam zosilnenie inflačných tlakov, napokon inflácia sa už strednodobo drží na pomerne nízkej úrovni. Cenu peňazí sa tiež už dlhšie obdobie darí držať na veľmi nízkej úrovni, najmä vďaka politike Európskej centrálnej banky. Stav bankového sektora na Slovensku je tiež veľmi dobrý, je zdravý. Je jedna oblasť s potenciálom cenového rastu a tou je oblasť potravín.

Slovensko nevyrába lietadlá, ani nemá letiská globálneho významu. Pandémia Covid-19 sa u nás preto asi najviac dotkla sektorov cestovného ruchu, hotelov a reštaurácií. Zmení sa štruktúra slovenského priemyslu?
Myslím si, že pandémia sa dotkla oveľa viac tých krajín, ktoré vyrábajú lietadlá a nie je ich až tak veľa. Dotkla sa však najmä významných turistických destinácií s veľkými letiskami. Tu aj reštart bude veľmi zložitý a zrejme aj pomalší, ako v iných ekonomických odvetviach. Nás sa táto situácia dotýka viac v oblasti pasívneho cestovného ruchu. V aktívnom cestovnom ruchu máme svoje limity, ktoré sa nedajú prekročiť. Sektor hotelov a reštaurácií bol postihnutý najmä nesprávnymi celoplošnými opatreniami prijatými vládou bez primeraných kompenzácií. Práve tento sektor pôsobí celoplošne a má významnú úlohu z hľadiska zamestnanosti a regionálneho rozvoja. Slovenský priemysel prechádza reštrukturalizáciou a nevyhnutne potrebuje inovačné impulzy, na ktoré musia byť vytvorené aj dostatočné finančné zdroje a výskumno-vývojové kapacity.

ekonomika3

Plán obnovy by mal garantovať jednotlivým štátom EÚ miliardy eur. Ako hodnotíte jeho prípravu?
Plán obnovy a ani jeho ucelený návrh na Slovensku, zatiaľ, neexistuje. Jednotlivé rezorty či koaličné strany bez akejkoľvek koordinácie prezentujú svoje predstavy, ale k serióznejšej ucelenej odbornej diskusii na túto tému prakticky nedošlo. V prvom rade si musíme uvedomiť, že má ísť o obnovu jednotlivých národných ekonomík v kontexte európskych priorít. Slovensko prešlo dlhým procesom reforiem od svojho vzniku, transformáciou ekonomiky od svojho vzniku, transformáciou ekonomiky vstupom do OECD, EÚ a prijatím eura ako národnej meny. Slovensko je plne integrovanou krajinou, ktorá rešpektuje pravidlá platné v týchto medzinárodných zoskupeniach. Plán obnovy má vytvoriť štartovaciu pozíciu pre krajinu po pandémii a jej posun do nových zmenených podmienok nášho budúceho vývoja. Preto podľa mňa 50 percent zdrojov by malo ísť do reštrukturalizácie ekonomického portfólia, vedy, výskumu a vzdelávania, 25 percent by malo riešiť staré ekologické dlhy a regionálny rozvoj a 25 percent by malo ísť do zdravotníctva a rozvoja vidieka – poľnohospodárstvo.

V januári bol inaugurovaný nový prezident USA Joe Biden. Určite sa to odrazí na ekonomickej spolupráci EÚ a USA. Ako?
Administratíva Joea Bidena už avizuje zmeny v medzinárodných vzťahoch. Nesporne významným krokom bude návrat k Parížskej klimatickej dohode. Neočakávajme naivne, že všetko sa v americkej zahraničnej a ekonomickej politike zmení. Americká politika a ani ekonomika sa nevráti do stavu pred Trumpom. USA majú svoje vlastné ekonomické a politické záujmy, ktoré nemusia byť plne v súlade so záujmami iných krajín, aj keď ide o strategických partnerov. Očakávam, že bude väčšia predvídateľnosť amerických politických a ekonomických krokov, než je to teraz. Amerika z terajších volieb však vychádza vnútorne oslabená a úsilie o väčší vnútropolitický konsenzus bude veľkou témou nového prezidenta a jeho administratívy.

(Podľa SOPK – upravené)