Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 pre koronakrízu o 6,7 %. Silný prepad ekonomiky v prvom polroku bol výsledkom slabého domáceho aj zahraničného dopytu. Aktivita dosiahla dno v priebehu druhého štvrťroka, keď pokles priemyselnej produkcie dosiahol historické hodnoty. Výkon ekonomiky však môže byť lepší, než naznačovali predchádzajúce prognózy. Prvým dôvodom je zatiaľ odolnejší trh práce, ktorý tlmil pokles spotreby domácností a maloobchodných tržieb. Druhý dôvod je rýchlejšie oživenie zahraničného dopytu, čo podporilo slovenský export už v júni.

Oživenie bude rýchlejšie vďaka rýchlemu reštartu priemyslu
Po uvoľnení opatrení príde v druhom polroku k čiastočnému oživeniu ekonomiky. Po veľkom prepade sa obnoví najmä produkcia automobilov. Údaje o spotrebe elektriny a o počte najazdených kilometrov nákladnou dopravou do leta zmazali straty, čo naznačuje zotavenie aj ďalších odvetví priemyslu. Rast tržieb z eKasy odráža vyššiu spotrebu domácností. Letná sezóna pomôže reštauráciám a sektoru ubytovania, no kongresový turizmus bude stále zaostávať. Dynamika investícií bude pre rastúcu neistotu o vývoji pandémie vlažnejšia, čo sa pretaví aj do slabých výkonov v stavebníctve.
Po menšom prepade ekonomiky bude aj oživenie aktivity v 2021 miernejšie a HDP stúpne o 5,5 %. Zotavovať sa bude spotreba domácností aj zahraničný dopyt. Ekonomika bude ešte značne podchladená s množstvom nevyužitých kapacít. Vo verejných financiách predpokladáme znižovanie štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP v rokoch 2022 – 2023. Aj to mierne prispeje k stlmeniu ekonomického rastu, ktorý v roku 2022 dosiahne 2,4 %. Tvorbu investícií a HDP podporí na konci horizontu prognózy dočerpávanie EÚ fondov.

Riziká prognózy sú negatívne
Riziká prognózy sú najmä v krátkom horizonte negatívne. Rastúci počet nakazení v druhej vlne vo veľkom množstve krajín sa môže pretaviť do prísnejších obmedzení, čo zníži ekonomickú aktivitu. Predpokladáme však, že ak k týmto obmedzeniam znovu príde, tak budú adresnejšie a efektívnej než tie v prvej vlne, takže vplyv bude relatívne menší. Hlavným pozitívnym rizikom sú dodatočné významné zdroje z EÚ z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré by po schválení mohli ekonomiku podporiť od roku 2022. Výraznejší pozitívny impulz do ekonomiky by prinieslo aj vynájdenie vakcíny.

Zamestnanosť trpí, no vyhliadky sa zlepšujú
Zamestnanosť v roku 2020 klesne a z trhu práce ubudne 38 tisíc pracovných miest. Oproti prognóze z júna ide však o výrazné zlepšenie vďaka lepším výsledkom v prvom polroku. Trh práce bol počas pandémie odolnejší aj pre opatrenia podporujúce skrátenú prácu (tzv. kurzarbeit). Vinou krízy však ľudia prídu o prácu najmä vo vybraných sektoroch služieb (turizmus, stravovacie služby, maloobchod či doprava), ale aj v priemysle. Miera nezamestnanosti v roku 2020 stúpne na 6,8 % a v ďalších rokoch bude mierne klesať. Oživenie trhu práce predpokladáme v druhom polroku 2020, ale bude len postupné a predkrízovú úroveň zamestnanosti dosiahneme až na konci horizontu prognózy.
Priemerná nominálna mzda v roku 2020 zvoľní tempo a zvýši sa len o 2,6 %. Rast priemernej mzdy bude tlmený veľkým množstvom poberateľov dávky ošetrovného a nemocenskej dávky aj nižšou mzdou plynúcou zo skrátených úväzkov. V ďalších rokoch sa dynamika miezd obnoví spolu so spevnením trhu práce. Potreba fiškálnej konsolidácie však ovplyvní aj trh práce a bude pôsobiť negatívne na mzdový vývoj najmä vo verejnom sektore.

TEXT Martin Pažický, Richard Priesol, Branislav Žúdel