obr1 titNové technológie, umelá inteligencia v nadväznosti na automatizáciu a robotizáciu majú v priemyselnej výrobe svoje neodmysliteľné postavenie už dnes. Hnacou silou pre ich integráciu sú nielen ekonomické faktory a konkurencieschopnosť, ale aj ochrana životného prostredia a človeka. Ich široký a hlboký vplyv na spoločnosť človek odhaľuje postupne.


Ako každá zmena, i relatívne prudký vývoj a nasadenie nových technológií, niekedy označovaný ako priemyselná revolúcia 4.0, prináša počiatočné obavy z jej vplyvu na človeka. Najmä pokiaľ ide o pracovné miesta. Odborníci upozorňujú, že zmena bude naozaj hlboká a kvalitatívna. Jej podstata však nebude spočívať ani tak v nahradení ľudskej práce technikou, ale odrazí sa najmä vo vzniku nových pracovných činností. Tie budú viac zodpovedať možnostiam a potrebám súčasnej nastupujúcej populácie. S jej starnutím sa bude potreba moderných robotických riešení s možnosťami umelej inteligencie zvyšovať.

* * * * *
Laureáti Nobelovej ceny:
Nové technológie sú pre populácie sveta nutnosťou, nie hrozbou.
* * * * *

Toto demografické a technologické zhrnutie rezonovalo aj na nedávnej konferencii Nobel Prize Dialogue 2019 s podtitulom „The Age to Come“ v japonskom Tokiu. Laureáti Nobelovej ceny spolu s ďalšími poprednými svetovými vedeckými kapacitami a politikmi na nej diskutovali o prebiehajúcich priemyselných zmenách a ich vplyvoch na spoločnosť.
Konštatovali, že pri prudkom starnutí svetovej populácie sa priemyselná automatizácia nedá vnímať ako dôvod na obavy z vytláčania ľudí z pracovných pozícií, ale práve naopak, ako nevyhnutnosť. Stále menej mladých ľudí má totiž záujem o manuálnu či fyzicky namáhavú prácu. Zároveň rýchly nástup automatizácie odbremeňuje starších pracovníkov od najnáročnejších úkonov a umožňuje im zostať dlhšie v zamestnaní.
V súčasnosti sú to najmä krajiny s vysokou, a stále rastúcou, mierou populácie nad 65 rokov, ktoré majú zároveň najvyšší počet robotov v pomere k ľudskej pracovnej sile. Medzi ne patrí Japonsko, Južná Kórea, Singapur, ale napríklad aj Nemecko. Konštatovanie tejto priamej úmery vzišlo z globálneho prieskumu robotiky a umelej inteligencie Automation Readiness Index (ARI), na ktorom sa vlani podieľala spoločnosť ABB v spolupráci s prestížnym britským týždenníkom The Economist. Z neho zároveň vyplynulo, že tento rok bude na svete viac ľudí nad vekovou hranicou 65 rokov ako pod hranicou 5 rokov. Stane sa to prvýkrát v histórii ľudstva.

obr2

Starnutie je výzvou aj na Slovensku
Proces starnutia obyvateľstva sa bude v najbližších desaťročiach zrýchľovať. Na Slovensku napríklad dnes pripadajú na jedného obyvateľa vo veku nad 65 rokov dvaja obyvatelia vo veku do 17 rokov, zatiaľ čo v roku 2050 bude podľa stredného variantu štatistickej prognostiky tento pomer opačný. Na jedného obyvateľa vo veku do 17 rokov pripadnú skoro dvaja obyvateľa vo veku nad 65 rokov.
Oblasť starnutia a výzvy, ktoré sú s ním v spoločnosti spojené, sú preto v hľadáčiku technologických inovačných spoločností. Patrí k nim aj ABB, ktorá sa čoraz viac profiluje ako firma pôsobiaca v digitálnom priemysle. Podporuje svojich zákazníkov v čase veľkých technologických zmien a digitalizácie. Do veľkej miery sa ich snaží uchopiť aj platforma ABB Ability. Zahŕňa inovatívne digitálne riešenia, ktoré môžu prostredníctvom zvýšenia produktivity a zlepšenia výkonnosti zariadení prispieť k riešeniu načrtnutých výziev meniacej sa spoločnosti.
„Aj na Slovensku vnímame rastúci záujem o robotizáciu, pod ktorý sa rovnako podpisujú ekonomické faktory ako nedostatok pracovnej sily ochotnej vykonávať fyzickú a často monotónnu prácu. Dnes máme na Slovensku nainštalovaných 3 500 robotov ABB a dopyt po nich sa stále zvyšuje. Kým pred pár rokmi mali záujem o robotizáciu najmä veľké výrobné podniky, dnes do nej investujú aj menší výrobcovia,“ potvrdzuje nasledovanie svetových trendov Andrej Vozárik, obchodný riaditeľ robotiky ABB Slovensko.

Dopyt po spolupracujúcich robotoch rastie
Pracovisko nie je však jediná oblasť, na ktorú poukázali účastníci konferencie. V panelovej diskusii na tému Nové technológie a politika pre starnúcu spoločnosť, ktorej sa zúčastnil aj Tim Hunt, držiteľ Nobelovej ceny za fyziológiu/medicínu z roka 2001, poukázali aj na ďalší možný pozitívny vplyv robotizácie. Ten súvisí s bežným životom a pomocou starším ľuďom. Keďže počet starších ľudí začína prevládať nad mladými, je starostlivosť a pomoc s každodennými činnosťami nedostatkovým „tovarom“. To vytvára priestor pre kolaboratívne roboty, ktoré vedia spolupracovať s ľuďmi. Priemyselné roboty, ktoré boli ešte nedávno „uväznené“ za zábranami a vykonávali nebezpečné a náročné úlohy, sú dnes jemné a môžu vykonávať činnosti spolu s človekom, tesne vedľa neho a pre neho. Roboty, ako napríklad YuMi od ABB, prvý skutočne kolaboratívny dvojramenný robot na svete, sú také jemné a učenlivé, že sa dokážu naučiť a osvojiť si rôzne ľudské zručnosti. YuMi bol vyvinutý pre aplikácie, v ktorých zatiaľ dominovali ľudské ruky, napríklad montáž malých súčiastok. Využíva sa najmä v elektrotechnikom priemysle a väčšinou sa nasadzuje do tých častí výrobného procesu, kde sa vyžaduje priama spolupráca s človekom. Využíva sa napríklad pri výrobe smartfónov, vypínačov, elektrického náradia, ale videli sme ho už aj v úlohe barmana či dirigenta orchestra.

TEXT/FOTO: ABB