titV súčasnosti prevláda vo svete vysoká fragmentácia výrobného procesu. Uvedený jav má za následok, že kým sa finálny produkt dostane k spotrebiteľovi, prekročí hranice viacerých štátov. V poslednej dobe môžeme pozorovať, že tempo rastu globálnych hodnotových reťazcov sa spomaľuje.


Nedávno publikované štúdie popredných svetových ekonómov poukazujú na to, že určitú časť tohto procesu môžeme vysvetliť čoraz viac robotizovanou produkciou v spracovateľskom priemysle, pričom môžeme očakávať, že veľkosť tohto efektu v najbližších rokoch výrazne narastie.
Začiatky využitia priemyselných robotov vo výrobe siahajú až do 60. rokov 20. storočia. Prvé priemyselné roboty boli použité hlavne pri lakovaní (striekaní náterov), neskôr na obsluhovanie strojov, transfer materiálov alebo zváranie. Roboty sa používali hlavne pri opakujúcich sa činnostiach, kde existovala možnosť redukcie času a výrobných nákladov. Viac ako 40 % všetkých priemyselných robotov sa v súčasnosti využíva v automobilovom priemysle a asi jedna štvrtina v elektrotechnickom priemysle.
Graf 1 znázorňuje vývoj zásoby priemyselných robotov vo svete od roka 1993 do roka 2016, s predpoveďou do roka 2020.

graf1
Graf 1: Celosvetová zásoba priemyselných robotov, počet kusov*
* 2007 – 2020 predpoveď Medzinárodnej federácie pre robotiku.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe databázy IFR World Robotics, 2017

 

Rast produkcie priemyselných robotov
V roku 2016 bola zásoba priemyselných robotov vo svete odhadovaná na 1,8 mil. kusov, v roku 1993 ich bolo len 557 tisíc. O výraznom náraste významu priemyselných robotov v súčasnosti a v najbližšej budúcnosti svedčia priemerné tempá rastu ich zásoby vo svete. Kým medzi rokmi 1993 a 2009 bolo ich priemerné tempo rastu 3,8 % ročne, v období rokov 2009 – 2016 bolo už 5,8 % ročne a predpovede Medzinárodnej federácie pre robotiku (IFR) počítajú s priemernou mierou rastu zásoby robotov v rokoch 2017 – 2020 na úrovni 14 % ročne. Odhadovaná zásoba robotov v roku 2020 presahuje počet 3 mil. kusov.

graf2
Graf 2: Top 5 krajín s najvyššou zásobou priemyselných robotov*
* USA do roka 2010, vrátane Kanady a Mexika.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe databázy IFR World Robotics, 2017


Ekonomiky, v ktorých sa nachádzajú najväčšie zásoby robotov sveta, znázorňuje graf 2. Ide o krajiny ako Čína, Japonsko, USA, Južná Kórea a Nemecko. Podľa údajov Medzinárodnej federácie pre robotiku sa v roku 2016 v Číne nachádzalo takmer 340 000 priemyselných robotov, ktoré predstavovali približne 19 % z celosvetovej zásoby robotov. V tom istom roku sa v Japonsku nachádzalo vyše 287 000 priemyselných robotov (približne 16 % celosvetovej zásoby), v USA 250 000 kusov (13,7 %), v Južnej Kórei vyše 246 000 kusov (13,5 %) a v Nemecku skoro 190 000 (10 %).
Mieru robotizácie v jednotlivých krajinách môžeme vyjadriť počtom priemyselných robotov na obyvateľa, resp. 1 000 obyvateľov. Takéto porovnanie pre desať krajín s najvyššou mierou robotizácie vo svete je uvedených v grafe 3. Najviac robotov na 1 000 obyvateľov sa nachádza v Južnej Kórei, a to približne 5 robotov. Vyše dva roboty na 1 000 obyvateľov sa nachádzajú v Nemecku, Japonsku, Taiwane a Singapure. Medzi prvými desiatimi krajinami sveta sa nachádza aj Slovensko a Česká republika. Kým v Českej republike vychádza na 1 000 obyvateľov 1,2 robota, na Slovensku je to 1,11. V roku 2016 sa v Českej republike nachádzalo 13 000 priemyselných robotov, kým na Slovensku len niečo vyše 6 000 kusov, z ktorých viac ako 80 % je v automobilovom priemysle.

graf3
Graf 3: Zásoba priemyselných robotov na 1 000 obyvateľov, TOP 10 krajín sveta
Zdroj: Vlastné výpočty na základe databázy IFR World Robotics, 2017.

 

Rastúci trend používania robotov vo výrobe má potenciál prekresliť mapu globálnych hodnotových reťazcov. V minulosti firmy presúvali produkciu z vyspelých (vysoko produktívnych a mzdovo náročných) krajín do rozvíjajúcich sa krajín s lacnou pracovnou silou (trend, ktorý označujeme ako offshoring). V súčasnosti čoraz viac jednotlivých príkladov celosvetovo pôsobiacich firiem, ako aj empirických štúdií, poukazuje na fakt, že dochádza k tzv. reshoringu, presúvaniu produkcie späť do vyspelých krajín.
Zaujímavým príkladom je firma Speedfactory v Nemecku, ktorá patrí Adidasu a produkuje topánky pomocou priemyselných robotov a 3D tlačiarní. Firma pôvodne presunula niektoré etapy výrobného procesu do lacnejších krajín. Z dôvodu rastúcich nákladov v zahraničnej krajine sa rozhodla, že začne vyrábať topánky v domovskej krajine, čím zníži náklady a skráti dodávateľský reťazec.
Vďaka automatizácii a robotizácii však vo fabrike v Nemecku vyprodukuje porovnateľný objem produkcie s oveľa menším počtom pracovníkov. Výrobu, ktorú v zahraničnej pobočke realizovala pri zamestnaní viac ako 1 000 pracovníkov, dokáže v Nemecku vyprodukovať pri zamestnaní 160 pracovníkov [1]. Navyše, väčšina z nich sú vysoko vzdelaní pracovníci, ktorí zabezpečujú chod robotov. Robotizácia tak mení globálne hodnotové reťazce, vedie k skracovaniu produkčného reťazca, mení dopyt po práci a vytvára tlak na rast príjmových nerovností.

Problémy robotizácie
Podobné príklady sú čoraz lepšie zdokumentované aj v rozsiahlych empirických štúdiách. Podľa Beckera a jeho spoluautorov [2] zvýšenie používania robotov počas produkčného procesu spomaľuje tempo rastu globálnych hodnotových reťazcov hlavne vo vyspelých ekonomikách. Krenz a kolektív [3] vo svojej nedávno publikovanej štúdii uvádzajú, že zvýšenie počtu robotov na 1 000 pracovníkov o jednu jednotku je v priemere spojené s nárastom reshoringu o 3,5 %. Okrem toho poukazujú na to, že reshoring je pozitívne spojený s mzdami a zamestnanosťou vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ale nie nízko kvalifikovaných pracovníkov.
Z hľadiska politík (vzdelávania, trhu práce) je dôležité vybaviť ľudí takými schopnosťami a zručnosťami, ktoré dopĺňajú robotizované a automatizované technológie, aby tak mohli profitovať z rastúceho dopytu po pracovníkoch, ktorý ide ruka v ruke s automatizáciou.

TEXT: Martin Lábaj, Viktória Švardová, Ekonomická univerzita Bratislava FOTO: archív redakcie

Literatúra
[1] The Economist (2017): Adidas´s high-tech factory brings production back to Germany. Making trainers with robots and 3D printers, The Economist, January 14th, 2017.
[2] De Backer et al. (2018): Industrial robotics and the global organisation of production. OECD Science, Technology and Industry Working Papers, 2018/03, OECD Publishing, Paris.
[3] Krenz et al. (2018): Robots, reshoring, and the lot of low-skilled workers. Center for European, Governance and Economic Development Research, Discussion Papers, No. 351, July 2018.