V posledných rokoch sa Slovensko z pohľadu robotizácie priemyslu držalo v rámci Európskej Únie na popredných priečkach. Podľa výskumu spoločnosti Siemens bolo dokonca Slovensko ešte pred covidom na sedemnástom mieste v celosvetovom rebríčku. Na desaťtisíc pracovníkov bolo v prevádzke aktívnych 165 robotov oproti celosvetovému priemeru 99 robotov. Posledná správa Medzinárodnej federácie robotiky naznačuje v tomto ohľade mierny pokles, platí však vysoké percento zastúpenia v oblasti automotive, ktorý výsledky štatistík zlepšuje. V automotive v súčasnosti pracuje 532 robotov na 10 000 zamestnancov.
„S rastúcimi nákladmi na zamestnancov volia firmy na Slovensku automatizáciu a robotizáciu ako ekonomické riešenie. Ešte donedávna išlo predovšetkým o veľké nadnárodné firmy, ako sú automobilky, prípadne išlo o výrobne cukroviniek zaštiťované z iných krajín. Dnes už sa ale proces týka aj menších a stredných podnikov,“ uvádza obchodný riaditeľ spoločnosti EK-INDUSTRY Eduard Pidra, ktorého firma sa okrem iného zaoberá implementáciou bezpečnostných prvkov pre automatizáciu a posudzovaním a riešením rizík vo výrobe.
Menšie firmy u nás podľa neho často plnia úlohu subdodávateľov pre korporáty, ktoré stále viac tlačia na zrýchľovanie dodávok. „Tieto firmy si nemôžu dovoliť sa s dodávkou oneskoriť, napríklad kvôli chorobe zamestnancov alebo dovolenkám. To sa u robotov stať nemôže, a tak sa aj menšie firmy čoraz častejšie rozhodujú pre investíciu do automatizácie či robotizácie. Tá je spočiatku vysoká, ale obvykle má návratnosť do roka či dvoch,“ dodáva zo svojich skúseností Pidra.

Bezpečnosť až na druhom mieste
Čo si však firmy podľa odborníkov často neuvedomujú, sú bezpečnostné riziká, ktoré sa s implementáciou nových technológií menia. „Na jednej strane sa môže využitím robotov bezpečnosť práce značne zvýšiť – pracovníci sa napríklad môžu vyhnúť práci s nebezpečnými látkami, či predmetmi. Na druhej strane sú už známe prípady, keď medzi pracovníkmi a robotmi došlo k fatálnym stretom. Robot je nastavený, aby sa v priestore pohyboval určitou rýchlosťou. Pokiaľ mu do dráhy vojde človek, nezastaví sa a môže ho odstrčiť alebo pritlačiť. Pokiaľ manipuluje s ďalšími materiálmi, ako sú sklenené dosky, môže dôjsť k zásahu aj týmto predmetom,“ upozorňuje bezpečnostný manažér EK-INDUSTRY Ing. Jakub Steklý.
Ďalšiu kapitolu podľa neho predstavujú kooperatívni roboti alebo koboti, ktorí sú na linkách schopní pracovať s ľuďmi. „Bohužiaľ, čo sa týka bezpečnosti tohto druhu práce, bezpečnostné riešenia nie sú príliš domyslené. Legislatíva je veľmi slabá a nestíha trendy, na koboty prakticky nemyslí. Je u nich síce obmedzená maximálna sila, ale v praxi ju nikto nemeria,“ hovorí Steklý.

Témou sa zaoberá Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), ktorá v novej správe predstavuje výzvy a príležitosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s automatizáciou a demonštruje ju na ôsmich prípadových štúdiách z európskych podnikov. Správa uvádza, že súčasné nástroje pre hodnotenie rizík poskytujú základy pre rozhodovanie ohľadom bezpečnosti práce, ale zároveň pripúšťa, že systémy založené na umelej inteligencii sú natoľko novo vznikajúce technológie, že pre nich v súčasnej dobe chýba ako legislatíva, tak nástroje, ktoré by s identifikáciou a analýzou rizík pomohli.
Priamo k prípadovým štúdiám správa hovorí, že vhodná odborná príprava a zodpovedajúce bezpečnostné opatrenia môžu pre podnik a jeho pracovníkov znamenať dlhodobý prínos. „Ochranu pracovníkov môžu ďalej posilniť konzultácie s odborníkmi za účelom vykonávania
zdravotných a bezpečnostných kontrol celého systému,“ uvádza sa v správe.
Ako by teda mali firmy pri automatizácii či robotizácii správne postupovať, aby nezanedbali bezpečnostné hľadisko? „Všetky opatrenia by mali vyplynúť z posúdenia rizík. Pokiaľ teda prevádzkovateľ časť linky nahrádza robotom, má povinnosť si ešte pred začiatkom prevádzky
zaobstarať posudok a prípadne doplniť, či nechať doplniť bezpečnostné prvky. K nim následne dostane technickú dokumentáciu a certifikát, bez ktorého stroj nesmie do prevádzky,“ vysvetľuje Steklý.
Chýbajúci certifikát môže odhaliť kontrola, častejšie sa naň ale príde až pri nehode, kedy sú potom následky ďaleko horšie. „Najčastejšie sa jedná o mechanické bezpečnostné riziká ako absencia zábran, oplotenia alebo niektorých krytov. Všetky robotické bunky by tiež mali byť za plotom,“ apeluje Steklý. Samotné vybavenie týmito prvkami spravidla závisí od dostupnosti jednotlivých dielov. „Z praxe však môžu byť jednoduché implementácie zapojené pokojne do týždňa, u väčších už môže ísť o mesiace,“ dodáva.

TEXT/FOTO EK-INDUSTRY SK, s. r. o.