obrmAktuálna situácia v Európe poukazuje na zvýšenú aktivitu v oblasti odpadového hospodárstva s opotrebovanými pneumatikami. Podľa zákona č. 223/2001 Z. z. – O odpadoch, sú držitelia odpadov povinní zbavovať sa odpadov, podľa možností ich zhodnocovať, pričom musia uprednostniť zhodnotenie materiálové pred energetickým využitím (spaľovaním). V súčasnosti sú spracovatelia odpadov motivovaní recyklačným systémom k zhodnocovaniu z hľadiska ekologického riešenia.

 

 

Momentálne sa výskumné spoločnosti snažia o vývoj nových – vhodnejších metód spracovania odpadových pneumatík, ako aj o použitie známych spôsobov zhodnocovania a ich neustále inovovanie. Na Slovensku sa v súčasnosti realizujú projekty s investičnou podporou Recyklačného fondu na realizáciu ekologických zámerov. Z opotrebovaných pneumatík sa získava cenná surovina, ktorou je gumová drvina. Má široké využitie ako prímes do asfaltov, výplň betónov, podkladové vrstvy vozoviek, koľajové prechody, nátery, farby, bežecké dráhy, detské ihriská a podobne. Oddelené oceľové časti sa ďalej využívajú v strojárskom alebo hutníckom priemysle [2, 3]. Ostáva posledná zložka opotrebovaných pneumatík – textílie. Ich dôležitými vlastnosťami sú zvuková pohltivosť, sorpčná schopnosť, tepelnoizolačné vlastnosti, pružnosť a elasticita. V súčasnosti sú známe rôzne technické riešenia na spracovanie opotrebovaných pneumatík a ich zložiek. Gumené materiály deliace zariadenia spracovávajú na malé kúsky alebo granulát, ktoré sa ďalej pridávajú do asfaltov, betónových výrobkov, či do železničných podvalov. Prvoradú pomoc pri riešení problému s odpadmi by malo poskytnúť zavedenie reverznej logistiky do podmienok väčšiny prevádzok, ktorá by umožňovala sledovať celý životný cyklus daných materiálov a tiež využitie simulačných metód na prognózovanie správania sa celého životného cyklu [4].

 

Úloha reverznej logistiky a odpadové hospodárstvo

Reverznú logistiku môžeme definovať ako proces opätovného získavania recyklovateľných a znovu použiteľných materiálov (obr.1), odpadov a znovu spracovaných položiek z bodu spotreby alebo použitia na opravu, prepracovanie alebo zneškodnenie či uloženie. Reverzná logistika ako súčasť podnikovej logistiky zahŕňa aktivity, podporujúce materiálovú recykláciu, čím smeruje k minimalizovaniu odpadov z výroby. V ďalšej miere má najužšiu väzbu na odpadové hospodárstvo podniku a cez ekologické ciele napĺňa legislatívne požiadavky štátu. Hlavnou náplňou reverznej logistiky je zber, triedenie, demontáž a spracovanie použitých výrobkov, súčiastok, vedľajších produktov, nadbytočných zásob a obalového materiálu. Tu teda môžeme povedať, že hlavným cieľom reverznej logistiky je zabezpečiť ich nové využitie alebo materiálové zhodnotenie spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a je ekonomicky zaujímavý [1, 4].

Pomocou spätnej logistiky je možné získať čo najväčšiu hodnotu z prvkov, ktoré tvoria spätné toky, je tiež dôležité vedieť, ako s nimi zaobchádzať. V súčasnosti existuje veľa možností ako zaobchádzať s výrobkami po skončení ich životného cyklu. Skutočnú realizovateľnosť však obmedzuje vlastný charakter výrobku, napríklad konštrukcia, stupeň poškodenia a v neposlednom rade ekonomické kritériá, teda či ešte existuje pre novozískané materiály, diely alebo celé výrobky dopyt na trhu. Ak tieto podmienky nie sú zabezpečené,  musia byť výrobky uložené na skládku, zhodnotené alebo zneškodnené[4, 8].

obr1m

Vyzbieraný odpad možno rozdeliť do kategórií podľa spôsobu spracovania, a to:

• „Direct rescue“ – priame použitie bez predchádzajúcich opráv (stačí len vyčistenie, prebalenie),

• Oprava – výrobky, ktorých vlastností nezodpovedajú štandartným používateľským vlastnostiam, podliehajú oprave do funkčného stavu,

• Recyklácia – rozumieme pod ňou opätovné zhodnocovanie materiálov, ktoré už boli na konkrétny účel použité a stal sa z nich odpad.

• Prepracovanie – vyžaduje značné množstvo práce. Výrobok sa rozoberie na súčiastky, ktoré sa skontrolujú, pričom poškodené a opotrebované sa nahradia novými.

• „Upgrade” – podobne ako oprava, len s tým rozdielom, že tu treba vynaložiť viac práce a výsledný výrobok má vyššiu kvalitu i hodnotu.

• Kanibalizácia – jedna či viac častí výrobku sa použije na opravu iného výrobku [4].

 

V závislosti na implementáciu reverznej logistiky do výrobného podniku treba definovať aj samotné odpadové hospodárstvo. Účelom odpadového hospodárstva treba podľa zákona č. 223/2001 Z. z. – O odpadoch predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich tvorbu, a to najmä:

• Rozvojom technológií šetriacich prírodné zdroje.

• Výrobou výrobkov, ktorá rovnako ako výsledné výrobky čo najmenej zvyšuje množstvo odpadov a čo najviac znižuje znečisťovanie životného prostredia.

• Vývojom vhodných metód zneškodňovania nebezpečných látok obsiahnutých v odpadoch určených na zhodnotenie, ďalej zhodnocovať odpady recykláciou, opätovným použitím, využívať odpady ako zdroj energie a zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie [5, 9]. V nadväznosti na už spomínanú situáciu rozvíjajúceho sa motorizmu a s tým spojeným stúpajúcim trendom použitia pneumatík, je nasledujúca časť príspevku venovaná zhodnocovaniu opotrebovaných pneumatík.

 

Zhodnocovanie opotrebovaných pneumatík

Opotrebované pneumatiky po zhromaždení na zberných miestach sa prostredníctvom veľkokapacitných kontajnerov odvážajú priamo k spracovateľovi. Spracovanie sa uskutočňuje na technologickej linke ELDAN, ktorá spĺňa požiadavky na technológie BAT (z angl. „Best Available Technologie“) a BATNEEC (ide o technológiu BAT s najnižšími prevádzkovými nákladmi) a certifikáciu podľa európskej normy na výrobky. Vstupnou komoditou pre daný technologický proces sú opotrebované pneumatiky a výstupnou je granulát z gumy s frakciami od 0,5 mm do 4 mm (frakcia závisí od požiadaviek odberateľa). Ďalšou zložkou spracovávanou do finálneho produktu je granulát, ktorý je vstupnou surovinou do technologickej linky. Z podkladov realizujúcej spoločnosti je známy technologický proces zhodnocovania opotrebovaných pneumatík, ktorého vstupnou surovinou do technologickej linky Charmol je granulát rôznej veľkosti, podľa požiadaviek zákazníkov [2].

Prvú časť linky tvorí zariadenie na sekanie pneumatík, do ktorého vstupujú pneumatiky osobných áut bez nutnej predúpravy, ako aj pneumatiky nákladných („z angl. allsteelové“) áut. Z týchto pneumatík musia byť odstránené pätné laná. Pätné laná sa odstraňujú, aby neotupili a nevylomili nože na vstupnom zariadení technologickej linky. Pneumatiky sa ďalej rozrežú, rozdrvia na veľkosť cca 25 x 25 cm. Rozsekané časti pneumatiky postupujú po pásovom dopravníku do druhej časti technologickej linky ELDAN, kde sa režú na menšie časti od 18 mm do 20 mm. Na konci drviča je magnetický separátor (nadpásový magnet), ktorý zachytáva kov uložený v zberných nádobách. Účinnosť zachytenia kovu je cca 90 %. Zvyšná odseparovaná časť putuje spolu s gumou a textíliou do zariadenia známeho ako jemný granulátor. Prvé zariadenie reže granulát na veľkosť od 5 mm do 7 mm. Veľkosť frakcie granulátu závisí od nastavenia sít. Granulát prechádza nadpásovým magnetom, ktorý odstráni časť kovového zvyšku. Pri tomto zariadení je zapojený odsávací systém, ktorého úlohou je odsávať textilnú časť, ktorá je ľahšia  ako granulát. Na druhom  zariadení sa granulát delí na veľkosť od 3,5 mm do 3,75 mm. Valcový magnet zachytí zvyšný kov a odsávací systém textil. V záverečnej časti technologického procesu putuje granulát s veľkosťou cca od 0,01 mm do 3,5 mm do poslednej časti linky ELDAN. Striasaním sa rozdeľuje na výrobné frakcie od 0, 01 mm do 0,5 mm a ďalej od 28 mm do 38  mm.

 

Rozdelený granulát padá cez plniace zariadenie a plní vrecia o hmotnosti 1 050 kg [2,7].Výstupné produkty z linky ELDAN:

•          Granulát rôznych frakcií, čistota je okolo 99,9 %,

•          Kov obsahujúci gumovú zložku,

•          Textil obsahujúci gumovú zložku

Gumový granulát sa využíva na výrobu gumených rohoží. Princíp výroby finálnych výrobkov, teda gumových rohoží je založený na spojení gumového granulátu s polyuretánovým lepidlom a vody. Miešanie týchto vstupných surovín sa realizuje v miešacom zariadení pri určitej teplote, pomocou vodnej pary a tlaku. Zmes, ktorá vznikne miešaním sa vyleje do foriem a pomocou lisu je stlačená. Celý proces tuhnutia je vykonávaný bez urýchľovača trvá niekoľko minút. Výsledný produkt je čiernej farby. Môžu sa pridávať rôzne pigmenty, tým sa dosiahne farebnosť finálneho produktu, podľa požiadaviek zákazníka [2]. Na nasledujúcom obr. 2 je znázornená schéma zhodnocovania opotrebovaných pneumatík.

obr2m

Záver

Napriek tomu, že reverzná logistika sa ako samostatná časť logistického reťazca začala objavovať len v posledných rokoch, miesto pre jej využitie v podnikoch je nepopierateľné. Uplatnenie reverznej logistiky sa nachádza najmä v rámci európskeho chápania tohto pojmu (environmentálny pohľad), ktorý vníma reverznú logistiku ako prostriedok pre ďalšie využívanie odpadov vzniknutých v predchádzajúcich článkoch logistického reťazca [5]. Existuje tu teda možnosť pre využívanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva, keď sa podnik bude starať o vzniknuté odpady, ich odvoz a následnú likvidáciu alebo opätovné využitie. Pre recykláciu je tiež zaujímavé, že reverzná logistika môže slúžiť ako nástroj na obstarávanie vstupných surovín a tým prispievať k šetreniu zdrojov, vstupujúcich do výrobného procesu.

 

Literatúra

[1] FERNANDÉZ, I.: Reverse Logistics Implementation in Manufacturing Companies. Acta Wasaensia. Finland,

2004. str. 225.

[2] KNAPČÍKOVÁ, L., Optimalizácia technologických procesov pri zhodnocovaní plastov, FVT Prešov, s.186,

2011

[3] LIPTÁKOVÁ T., ALEXY P. a kol.: Polymérne technické materiály, Vysokoškolská učebnica, STU,

Bratislava, 2009

[4] MIČIETOVÁ, M., ŠULGAN, M.: Reverzná logistika vs. Green Logistics, likvidácia odpadov a využitie

vratných obalov v automobilovom priemysle, Doprava a spoje, s.71-77, ISSN 1336-7676

[5] MORAVČÍK, T. Využitie 3PL logistiky v základných článkoch logistického reťazca.  Doprava a logistika

[online][cit. 2012-06-02]. Dostupný z WWW: .

[6] Priebeh výroby výrobku od samotnej ťažby surovín (Life-cycle assessment), [online][cit.2010 -10-03]. Dostupné na internete .

[7]Reifen-Recycling-Anlagen, MeWa, [online], [citované 2012-06-07]. Dostupné na internete: http://www.mewa-recycling.de />

[8] Škapa R.: Reverzní logistika. Brno, 2005.

[9] Zákon č.223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov[online][cit.2012 -05-15]. Dostupné na internete .

 

TEXT: Ing. Lucia Knapčíková, PhD., FOTO: archív reakcie