cagalaSlovenský strojársky priemysel sa iba pomaly dostáva z krízy, ktorá ho na jeseň 2008 postihla podobne, ako väčšinu členských krajín Európskej únie. Len predvlani sa odbyt slovenských strojárskych spoločností prepadol o tretinu až o polovicu, vlani síce nastalo isté oživenie, no masívnejší nárast, vrátane investícií očakávame až na prelome rokov 2011 a 2012. Naopak, problémov, prečo oživenie postupuje relatívne pomaly, je hneď niekoľko.

Mnohé naše podniky majú ťažkosti s preplácaním faktúr, pretože vlastných zdrojov nemajú nikde nazvyš a druhotná platobná neschopnosť sa znovu stáva módou. Navyše ani očakávané injekcie zo štrukturálnych fondov Európskej únie nepriniesli ani zďaleka také objemy, aké by strojárske firmy u nás očakávali a najmä potrebovali. Zväz strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) vo svojich prieskumoch napríklad zistil, že hlavným problémom väčšiny našich podnikov nie je ani tak dramatické zníženie objednávok, ale v oveľa väčšej miere tlak odberateľov na znižovanie predajných cien.

Práve spomínaný tlak mal zraziť ceny strojárskych výrobkov na ešte nižšiu úroveň ako v predošlých rokoch, pričom argumentom mali byť znižujúce sa ceny vstupov, najmä ocele. Mnohí boli preto nútení predávať pod svoje výrobné náklady, aby si zachovali aký-taký odbyt. Jednou z ciest, ako sa vyhnúť spomínaným ťažkostiam, bolo flexibilné upravovanie výšky daňových preddavkov. Tie sú firmy povinné odvádzať daňovým úradom pravidelne a ich výška sa vždy odvíja od hospodárskeho výsledku predchádzajúceho roka. Zatiaľ čo predvlani to ešte tak výrazne naše podniky nepostihlo, vlani to bolo o čosi horšie. Daňové preddavky boli neúmerne vysoké a absolútne nekorešpondovali s aktuálnym stavom v spoločnostiach. Mnohé podniky stratili veľkú časť odbytu a na zisk na konci roku mohli zabudnúť.

Potreba investícií do infraštruktúry

Aj preto je ZSP SR presvedčený, že nové objednávky môže priniesť jedine urýchlenie objemov investícií z verejných zdrojov. To v praxi znamená najmä investície do infraštruktúry, ale napríklad aj do nových blokov jadrových elektrární v Mochovciach, či Jaslovských Bohuniciach, či do

ťažobného priemyslu. Paradoxne sa môže slovenské strojárstvo oživiť aj rozvojom stavebníctva, pretože dopravné stavby potrebujú zvodidlá, náradie, profily, rôzne konštrukcie, stavebné a cestné stroje a mechanizmy, ale aj vzduchotechnické a vetracie zariadenia. Synergický efekt vzájomnou podporou viacerých odvetví je dnes nevyhnutnosťou a viacodvetvová spolupráca je cestou k oživeniu hneď niekoľkých oblastí našej ekonomiky.

Problémom však žiaľ naďalej zostáva otázka pridanej hodnoty našich výrobkov. Slovensko zostáva aj naďalej skôr montážnou dielňou Európy, ako krajinou, ktorá vytvára vo svojich podnikoch výraznú pridanú hodnotu.

Aktuálne výzvy

Vývoj a aplikovaný výskum si väčšina svetových globálnych hráčov drží vo svojich materských krajinách a hoci sa u nás vyrába čoraz viac sofistikovaných výrobkov, ich pridaná hodnota vzniká spravidla mimo nášho územia. Príkladov, kedy firmy efektívne spolupracujú s ústavmi Slovenskej akadémie vied, je zatiaľ veľmi málo. Úspešné výskumné ústavy sa dajú zrátať na prstoch dvoch rúk. Štát pre podporu vedy, vývoja a výskumu robí veľmi málo, dokonca po prvý raz od

vzniku samostatnej Slovenskej republiky smeruje do tejto oblasti menej peňazí ako v roku predchádzajúcom.

Aj naďalej pokrivkáva efektívne prepojenie teórie s praxou, pretože najmä stredné odborné školstvo často bojuje o holé prežitie a firmy zatiaľ nemajú prehnaný záujem vychovávať si vlastný dorast a nových špecialistov. Aj záujem samotných podnikov- najmä tých väčších - o aktívnu spoluprácu s vysokými školami technického zamerania nie je dostatočný. Školy bojujú navyše najmä s nedostatkom financií a bez nich sa situácia tak skoro nezlepší.

Aby sme však nekončili príliš pesimisticky, ZSP SR robí všetko pre to, aby sa tradície slovenského strojárstva výraznejšie oživili. Stále máme aj napriek ťažkostiam čo svetu ponúknuť a príkladov, ako sa to dá, by sme našli dosť.

Dôraz na inovácie, či vývoj nových technológií za výraznej podpory štátu – to je jediná cesta, ktorá môže tomuto kľúčovému odvetviu reálne pomôcť.

TEXT: Ing. Milan Cagala, CSc., prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR FOTO: archív redakcie