Bratislava 20. augusta (TASR) – Rast výšky minimálnej mzdy má negatívny dosah na zamestnanosť nízkokvalifikovaných zamestnancov a Slovensko v tomto nie je výnimkou. Pokles nezamestnanosti v posledných rokoch treba pripísať najmä na účet celoeurópskeho rastu hospodárstva, informoval v utorok analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak.
"Slovenskej ekonomike sa ako celku darí. Najlepšie to vyjadruje vývoj miery nezamestnanosti. Od prvého štvrťroku 2013 klesla z viac ako 14 % na súčasných 5,4 %. Hlavnú zásluhu na tomto vývoji však nemá domáca politika, ale externé faktory," povedal Chovanculiak. Rast minimálnej mzdy však podľa analytika nie je vhodný prostriedok, ako pomáhať chudým ľuďom, a väčšina štúdií ukazuje na negatívny vplyv zvyšovania minimálnej mzdy.
Chovanculiak spochybnil štúdie, ktoré negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy nenašli. Napríklad najčastejšie citovaná štúdia autorov Davida Carda a Alana Kruegera z roku 1994 tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy pri porovnaní dvoch susedných miest v amerických štátoch New Jersey a Pensylvánia nesprevádzalo zvýšenie, ale, naopak, zníženie nezamestnanosti. Podľa Chovanculiaka autori zožali kritiku za spoľahlivosť telefonického prieskumu aj za samotnú techniku zberu dát a ďalší autori ich tvrdenia vyvrátili.
O žiadnych alebo iba mierne negatívnych dôsledkoch razantného rastu minimálnej mzdy z 9,32 USD (8,40 eura) na 15 USD za hodinu v roku 2014 v americkom meste Seattle hovorí aj štúdia skupiny ekonómov z Berkeley. Tú si však podľa Chovanculiaka objednali politici, až keď videli predbežné výsledky pôvodnej štúdie ekonómov z Washingtonskej univerzity, ktorá poukázala na pokles počtu odpracovaných hodín nízkokvalifikovaných ľudí o 6,9 %. To podľa autorov znamenalo stratu 5000 pracovných miest a v priemere pre nízko zarábajúceho zamestnanca čistú mesačnú stratu vo výške 74 USD. Autori z Washingtonu však mali podľa Chovanculiaka prístup k podrobným dátam a mohli tak spracovať oveľa podrobnejšiu analýzu.
"Porovnanie výsledkov týchto dvoch štúdií hádže nepríjemné svetlo na všetky ostatné štúdie, ktoré nenašli negatívny vplyv minimálnej mzdy, ale pritom pracovali s nedostatočnými dátami a zástupnými ukazovateľmi, ktoré mohli skresliť ich závery," upozornil Chovanculiak. Konsenzus ekonómov je podľa neho "na míle vzdialený" od tvrdenia, že minimálna mzda nemá negatívny dosah na nízkokvalifikovaných zamestnancov.
(1 euro = 1,110 USD)
