Bratislava 15. novembra (TASR) – Jedným z výsledkov chaotickej hospodárskej politiky na Slovensku po Novembri 89 bolo, že hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska počas troch rokov padol o 30 percent. V diskusii na Tablet TV to povedal podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.
Divoké rozoberanie štátneho majetku po Nežnej revolúcii podľa neho nebolo nevyhnutnou daňou za transformáciu hospodárstva, dalo sa to urobiť aj lepšie, ale nebol o to medzi vrcholovými politikmi záujem. „Moja osobná skúsenosť bola, že mnohí ľudia, ktorí sa zúčastňovali na privatizácii, zmocňovali sa majetku štátu, boli určite vopred informovaní, že toto bude,“ povedal Hrnko. Dodal, že výhodu mali tí občania, ktorí už na námestiach v novembri 1989 „štrngali kľúčmi od mercedesu“.
„Malo sa povedať, ktorý majetok ostane štátny a bude sa riadiť ako štátny podnik a ktorý sa bude privatizovať. Ale to tu nikto nevedel,“ povedal Hrnko. K vlastníctvu podnikov sa tak podľa neho dostali ľudia, ktorí ich nedokázali efektívne spravovať a ľahko získaný majetok iba tunelovali.
„Keď sa v roku 1993 Slovensko osamostatnilo, malo oproti roku 1989 o 30 percent nižší hrubý domáci produkt. Ak by sa takéto niečo stalo v hociktorom západnom štáte, ten štát by skolaboval,“ povedal.
Hrnko bol členom Slovenskej národnej strany od jej založenia v marci 1990, zastupoval ju ako poslanec Slovenskej národnej rady a neskôr ako poslanec Národnej rady SR. Odišiel z nej v roku 1994 a vrátil sa až na výzvu Andreja Danka v roku 2014.
Viaceré ekonomické rozhodnutia zo začiatku 90. rokov, napríklad ukončenie zbrojnej výroby na strednom Slovensku, považuje Hrnko za iracionálne. „Likvidovala sa ekonomická podstata Slovenska. Keď som bol v roku 1991 na ministerstve obchodu USA, pýtal som sa riaditeľa oddelenia, čo malo na starosti strednú Európu, čo si myslí o konverzii zbrojného priemyslu. Povedal, že to bolo najhoršie rozhodnutie, aké zažil,“ spomína Hrnko. Dodáva, že v USA by v prípade klesajúceho odbytu určitého typu zbraní hľadali pre výrobu nový obsah a trhy. „U nás to ani nebola konverzia, to bolo zrušenie slovenského zbrojného priemyslu,“ podčiarkol.
Napriek mnohým problémom Nežná revolúcia podľa Hrnka reálne ukončila 40 rokov vlády Komunistickej strany a priniesla späť ľudské práva vrátane dekriminalizácie snáh o osamostatnenie Slovákov. „Osobne si myslím, že revolúcia prišla preto, lebo bola potrebná. Režim už nebol schopný nič ďalšie ponúknuť ani Slovensku, ani celému vtedajšiemu Československu, jednoducho musel odísť,“ povedal Hrnko.
„Čo revolúcia priniesla pre slovenský národ, bola dekriminalizácia idey slovenskej štátnosti. Pred rokom 1989 bol akýkoľvek náznak, že niekto bojuje za väčšie práva Slovákov v republike, vyhlásený za separatizmus a ten bol v prvej hlave Trestného zákona,“ spomína Hrnko. Hoci sa podľa neho niektoré z ideálov Nežnej revolúcie nenaplnili dodnes, jeden cieľ sa podarilo splniť. „Jeden z tých, ktorý sa skutočne naplnil, je naša suverénna a samostatná Slovenská republika,“ povedal.
