Bratislava 9. novembra (TASR) - Slovensko je štvrtou najotvorenejšou ekonomikou Európskej únie (EÚ). Táto charakteristika môže mať vplyv aj na jej vývoj v čase ochladenia globálnej ekonomiky.

"Malá, otvorená a proexportne orientovaná ekonomika. Typické tri prívlastky, ktoré sa skloňujú v súvislosti s našou ekonomikou hlavne v časoch, kedy sa hľadajú dôvody jej recesie či ochladenia. Tak ako sú tieto vlastnosti v dobrých časoch dôvodom jej prosperity, v horších časoch sa stávajú jej takpovediac Achillovou pätou," upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská.

V roku 2018 dosiahla otvorenosť slovenskej ekonomiky, teda súčet exportu a importu tovarov a služieb, 190 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Išlo o historicky najvyššiu úroveň od vzniku SR. Hodnota tovarov a služieb, ktoré sa zo Slovenska vlani vyviezli, sa podieľala na HDP krajiny 96 %. Podiel dovozu bol mierne nižší, na úrovni 94 % HDP.

Vyššiu mieru otvorenosti ako SR vykázali vlani v únii už iba Luxembursko (387 % HDP), Malta (269 % HDP) a Írsko (212 % HDP). Spomedzi krajín V4 sa doťahuje Maďarsko, v prípade ktorého sa export s importom podieľal na celkovom HDP 166 %. V prípade Českej republiky predstavoval tento podiel 150 % HDP. Najmenej otvorenou ekonomikou v rámci V4 je Poľsko, s hodnotou ukazovateľa 108 % HDP. Celkovo najmenej otvorenými ekonomikami v EÚ boli počas uplynulého roka Taliansko, Veľká Británia, Francúzsko a Španielsko s hodnotami 60 až 70 % HDP.

"Vysoká otvorenosť je vítaná, hoci nie až natoľko omieľaná, v časoch priaznivého globálneho ekonomického vývoja. V takomto čase rastúci dopyt zo zahraničia po našich výrobkoch a službách znamená nielen rast produkcie, ale aj zlepšenie situácie na trhu práce," vysvetlila Sadovská. Na druhej strane, v časoch ochladzovania či recesie dochádza podľa ekonómky k útlmu zahraničného dopytu, čoho následkom je slabšia produkcia s rizikom negatívneho dosahu aj na trh práce.

V roku 2009, kedy boli v Európe najviac badateľné dôsledky hospodárskej krízy, zaznamenal na Slovensku výrazný prepad zahraničný obchod aj HDP. "Otvorenosť našej ekonomiky v tomto krízovom roku klesla na 136 % HDP. A hoci sa v nasledujúcom roku ukazovateľ už trochu pozviechal, na predkrízové úrovne sa mu podarilo vrátiť až v roku 2011," pripomenula Sadovská.

Vlani sa zo Slovenska najviac tovarov a služieb vyviezlo do Nemecka, jeho podiel na našom exporte predstavoval 22 %. Nasledovala Česká republika, kde sme vyviezli tovary a služby na úrovni takmer 12 %. Poľsku sa vlani z nášho exportu ušlo 7,7 %. Podiely Maďarska, Francúzska, Talianska či Rakúska sa pohybovali okolo 6 %. Celkovo SR vlani do EÚ vyviezla 85 % z celkového vývozu do zahraničia.

"V prípade dovozu tovarov a služieb predstavuje podiel EÚ dve tretiny. Viac ako pätinu dovážame z Ázie, ďalších 6 % z Ruskej federácie," doplnila Sadovská. Spomedzi krajín EÚ medzi dovozcami dominuje Nemecko s podielom necelých 18 % a Česká republika s podielom 10 %. Z Poľska sme vlani doviezli na Slovensko tovary a služby s podielom na úrovni 5,6 % z celkového importu, dovoz z Maďarska predstavoval 4,7 %.