obr1Mnohé výrobné organizácie často čelia problémom ako nízka kvalita produktov, finančné straty, omeškanie pri exporte, nespoľahlivý výrobný proces. Mnohokrát si však neuvedomujú pôvod týchto problémov.


Podľa Paretovej analýzy 80 percent problémov vyplýva z 20 percent príčin, a preto organizácie sústredia všetky svoje zdroje na ich odstraňovanie. Problémy vo výrobe začínajú z rôznych dôvodov, napríklad zo zlej organizácie práce, slabej kvalifikácie zamestnancov, zlých pracovných podmienok, zastaraných technológií, pričom všetky tieto aspekty vedú k zníženiu kvality finálneho výrobku a výkonnosti organizácie. Problémy môžu viesť k strate zákazníckych očakávaní a s tým spojenej pozície na trhu. (Prístavka, Hrubec, 2013)

Materiál a metódy
Cieľom príspevku je oboznámiť sa s metódami na zvyšovanie výkonnosti výrobných procesov používaných vo výrobných organizáciách. Medzi hlavné metódy zabezpečovania kvality, výkonnosti a produktivity organizácie patrí Shop Floor Management, ktorý ďalej využíva jednotlivé metódy, ako je Interne 8D, 5S alebo ANDON. Príspevok je zameraný na teoretické spracovanie metód. Organizácie, ktoré efektívne a systematicky zavedú štatistické metódy do svojich procesov, môžu získať okrem nemalého ekonomického prínosu aj dlhodobú prosperitu od neustále sa zvyšujúcej spokojnosti zákazníkov. (Prístavková et al., 2016)

* * * * *
Hlavné metódy kvality, výkonnosti a produktivity:
• Shop Floor Management
• 8D
• 5S
• ANDON
* * * * *

Kvalita procesov a výkonnosť procesov sa priamo premietajú do celkového zlepšenia chodu organizácie. Na zlepšenie výkonnosti procesu je nutné výrobný proces analyzovať a spoznať. Až po týchto úkonoch môžeme používať rôzne metódy a nástroje na zlepšenie procesov a produktov. (Ponjičan et al., 2012)
Na zvýšenie výkonnosti musíme najprv odstrániť všetky druhy plytvania, ktoré sú odstrániteľné, uskutočniť potrebné zmeny vo výrobnom procese a následne je potrebné snažiť sa o udržiavanie stavu výrobného procesu. Proces je súbor vzájomne previazaných činností, ktoré menia vstupy na výstupy. Za výstup považujeme produkt alebo službu, ktorá prináša používateľovi – zákazníkovi určitú hodnotu. Výrobný proces je proces premeny hmotných vstupov na hmotné výstupy vo výrobných dielňach. Aby sa správne zabezpečil priebeh výrobného procesu vo výrobnej organizácii, je potrebné podrobne naplánovať a následne sledovať všetky tri etapy výrobného procesu, a to v predvýrobnej, výrobnej a odbytovej etape. (Prístavka, Beloev, 2015)

ilustracny

Shop Floor Management
Za posledné desaťročie výrobné organizácie dosiahli veľký pokrok v zabezpečovaní kvality a efektívnosti výrobných liniek. Je vidieť vizuálne označené a dobre organizované, usporiadané pracoviská a tak isto vidieť spoluprácu s konštruktérmi a technológmi. Pracoviská sú prepojené do pružných buniek so systémom rýchleho zachytenia abnormality a každodenného riešenia problémov a zlepšovania procesov. Tento komplexný systém riešenia problémov priamo v dielni sa nazýva Shop Floor Management. (Žitňák et al., 2015, Savov et al., 2013)
Metóda podporuje neustály a trvalo udržateľný rozvoj výrobných procesov a postupov na mieste ich vzniku – vo výrobných halách. Prítomnosť manažmentu vo výrobných objektoch a sústredenie sa na odhaľovanie odchýlok vo výrobnom procese umožňujú rýchle rozhodovanie, podporu a kontrolu. Metóda skrýva celý súbor vzájomne previazaných princípov a metód smerujúcich k zlepšeniu výkonnosti výrobnej organizácie. (Stasiak-Betlejewska et al., 2014)

Shop Floor Management znamená neustály vývoj, zlepšovanie a kontrolu:
1. manažérskych systémov
– organizácie ľudí
– procesných úkonov
– informačných tokov
– manažérskych systémov
2. výrobných systémov
– usporiadania pracoviska
– metód produkcie
– doručovateľských metód
Za hlavné prvky Shop Floor Management považujeme:
Vizualizáciu – minimálne prekážky pre tok materiálu a informácií.
Priamu účasť na pracovisku – pravidelná revízia plnenia plánov a požiadaviek na pracovisku.
Rozvíjanie schopností ľudí.
Riešenie problémov – umožnenie ľuďom zodpovedným za proces vyriešiť problém.
Na zabezpečenie stálej komunikácie manažérov a vedúcich pracovníkov s operátormi vo výrobnej hale sú stanovené odporúčané časy pravidelného trávenia času v oblasti, za ktorú zodpovedajú:
• vedúci závodu – minimálne 2 hodiny,
• vedúci výroby – minimálne 4 hodiny,
• supervízori – minimálne 6 hodín.
V reálnom čase sa sledujú kľúčové ukazovatele výkonnosti, kvality, bezpečnosti, flexibility a plnenia termínov. Z výroby zmizol neporiadok a zásoby, vyrába sa v toku len to, čo sa práve vyrábať má, papierové dokumenty nahrádzajú dotykové displeje, štítky na paletách atď.

ANDON – vizuálny manažment
Používa sa na rýchle zobrazenie a diagnostiku problémov na výrobných zariadeniach. Táto detekcia zabezpečuje rýchlu reakciu jednotlivých oddelení, v prípade potreby pomáha identifikovať priority. Podľa druhu signalizácie operátor získava oprávnenie na zastavenie výrobného procesu a systém automaticky odosiela informácie logistike, údržbe, oddeleniu kvality a výroby. ANDON je systém, založený na svetelnej signalizácii, ktorá zobrazuje aktuálny stav výrobného zariadenia. Podľa jednotlivých svetiel sú zainteresovaní ľudia informovaní, v akom stave je systém a kedy je potrebné zakročiť. ANDON tak skracuje čas strát na zariadení a problémy sa riešia okamžite po vzniku problému. Väčšinou ide o hlásenie technickej poruchy, chýbajúceho materiálu, kontroly kvality, nastavenie stroja, výmeny formy alebo nástroja, prípadne konzultáciu s majstrom. Na signalizáciu sa používa stĺpik so svetlami troch až štyroch farieb, ktorý je umiestnený na dobre viditeľnom mieste jednotlivých výrobných zariadení. Môže mať formu vizuálnu – pomocou svetiel, alebo akustickú. Okrem signalizácie sa využíva aj vizualizácia dôležitých parametrov výrobného procesu, čo sprehľadňuje výrobu a je základným predpokladom pre riešenie problémov na pracovisku. (Hrubec, Prístavka, 2010)
V prípade potreby, pracovník použije tlačidlo alebo dotykový displej a táto informácia sa zaznamená do systému, ktorý informáciu odosiela ďalej formou SMS alebo emailu príslušným pracovníkom. Operátor v prípade potreby zastaví výrobný proces a následne vyberie jednu z možností:
1 – nedostatok materiálu,
2 – prestavovanie nástroja,
3 – porucha,
4 – problém kvality.
V centrálnom systéme sa následne zobrazí výrobné zariadenie, typ prestoja a jeho čas. Zodpovedné zložky riešia problém neodkladne, znižuje sa čas prestojov a tým pádom aj celkový čas výroby. Ako náhle je problém vyriešený, operátor stláča tlačidlo STORNO a systém ANDON ďalej nevysiela signalizáciu prestoja a zariadenie môže pokračovať vo svojej činnosti. Každé pracovisko vybavené modulom ANDON umožňuje zobraziť prebiehajúce procesy a aktuálny stav. V prípade, ak je vyrobený zhodný výrobok, svetelná signalizácia svieti na zeleno. Ak však výrobok nie je zhodný, alebo sa vyskytne na zariadení porucha, svieti červené svetlo. V tomto prípade je logistická obsluha upozornená a stav si vyžaduje okamžitú reakciu. (Stasiak-Betlejewska et al., 2015)
Vďaka tomuto systému môžeme overiť, aká je produktivita jednotlivých strojov alebo pracovníkov v priebehu akéhokoľvek časového obdobia. Tak isto môžeme spätne analyzovať prestoje, poruchy a tým prispieť k zvýšení produktivity výroby do budúcna. (Kangalov, 2012)

obr1a
Obr. 1: Súhrn základných krokov pre elimináciu plytvania na pracovisku

 

Interné 8D (8D, G8D alebo 8D report)
Používa sa pre analytickú techniku na riešenie neočakávaného problému. Ide teda o metódu, ktorá sa používa až po vzniku problému, a nie ako prevenčná metóda. Metóda 8D Report predstavuje komplexnú tímovú analýzu, prostredníctvom ktorej sa rieši skúmaný problém. Podstata metódy spočíva vo vyplnení pomerne jednoduchého formulára, ktorý je rozdelený do ôsmych častí. Metóda vznikla v automobilovom priemysle v USA a používa sa v prípade, že príčina problému nie je známa alebo ak riešenie problému presahuje možnosti jedného pracovníka. (Prístavka et al., 2014)

Hlavné výhody
• Zvyšovanie spokojnosti zákazníkov,
• Zvyšovanie podielu na trhu,
• Znižovanie cien,
• Zrýchlenie času dodania,
• Zvýšenie výkonnosti a efektívnosti,
• Zvýšenie ziskov,
• Zlepšenie morálky.
Cieľom metódy je nájsť koreňové príčiny problému a následky stanoviť a prijať nápravné opatrenia, ktoré eliminujú výskyt danej nezhody alebo problému. Zároveň metóda a výsledný dotazník slúžia pre dôkladné a prehľadné zdokumentovanie procesu.
Metóda prebieha v troch fázach: 1: Otvorenie 8D vedúcim kvality, na základe zákazníckej reklamácie alebo závažnej internej nezhody. 2: Spracovanie 8D hlavným majstrom a vytvoreným tímom. 3: Schválenie 8D reportu vedúcim kvality.

5S
5-S je japonská metóda, ktorá bola v rozličných modifikáciách postupne aplikovaná na celom svete. Japonské továrne sú známe svojou čistotou a usporiadanosťou. Metóda 5S je založená na predpoklade, že organizácia, poriadok, čistota, štandardizácia a disciplína na pracovisku sú základné podmienky pre produkciu vysokokvalitných výrobkov a služieb, charakterizovaná minimálnym alebo žiadnym odpadom a vysokou výkonnosťou výrobných procesov. (Hrubec et al., 2009)

* * * * *
Hlavné prínosy metódy 5S
1. zníženie pracovného priestoru o 20 – 40 %,
2. zníženie zásob na pracovisku o 80 %,
3. zlepšenie kvality o 10 – 20 %,
4. skrátenie času na hľadanie o 50 %,
5. skrátenie času montážnych operácií o 30 %,
6. zlepšenie podnikovej kultúry
* * * * *

Cieľom metódy je zlepšiť pracovné prostredie zamestnancov, znížiť straty a eliminovať opakované pohyby. Je vhodná ako samostatná metóda alebo ako prípravná metóda v zásade v akomkoľvek type organizácie. (Prístavka, Hrubec, 2010) Keďže názvy piatich pilierov, na ktorých metóda stojí, sa v japončine (a tak isto aj v angličtine) začínajú na písmeno S, metóda zlepšovania sa nazýva 5S.
Prvým pilierom je SORT – triedenie. Princípom je odlíšiť podstatné veci od nepodstatných a následne odstrániť z pracoviska tie, ktoré nie sú potrebné.
Ďalším pilierom je STORE – triedenie, kde určujeme predmetom, ktoré patria na pracovisko to, kam patria a v akom množstve.
Tretí pilier SHINE – lesk sa zameriava na pravidelné upratovanie pracovného priestoru tak, aby predmety boli dostupné pre každého.
Štvrtým pilierom je STANDARDIZE – štandardizácia.
Posledným piatym pilierom je SUSTAIN – zachovanie, ktorý sa snaží, aby každá vec aj naďalej zostávala na mieste jej určenom. Dôkladné zavedenie 5S zaručuje prežitie organizácie, zvýšenie výkonnosti procesov a tak isto udržanie pracovných miest. (Prístavka et al., 2008)

Záver
Účinnou metódu v oblasti zabezpečovania výkonnosti výrobného procesu je zavedenie systému ANDON, ktorý signalizuje prebiehajúce procesy na výrobnom zariadení a následne informuje príslušných pracovníkov o jeho potrebách. Na zvýšenie výkonnosti sa v organizáciách používa nespočetný rad metód. Ako komplexný prístup zlepšovania procesov, môžu organizácie využiť Shop Floor Management, ktorý podporuje neustály a trvalo udržateľný rozvoj prítomnosťou manažmentu a jednotlivých vedúcich pracovníkov. Tým sa zlepšuje efektívnosť riadenia, rozhodovania a odchýlky systému sú rýchlo odhalené a riešené. Správne implementovaná metóda skrýva celý rad postupov na zvýšenie výkonnosti. V každej organizácii je trend zavádzať metódy na zvýšenie výkonnosti procesov, čím sa zvýši konkurencieschopnosť a ziskovosť organizácie.

TEXT/FOTO: Martina KOTOROVÁ, Maroš KORENKO, Marián BUJNA, Ján ŽITŇANSKÝ, Pavel POLÁK, Katedra kvality a strojárskych technológií, Technická fakulta, SPU v Nitre
Recenzent/Reviewer Straka Ľuboslav, doc. Ing. PhD.

LITERATÚRA
1. BRYNDZA, Ľ. – ADAMIK, M. – PRÍSTAVKA, M. – KROČKO, V., 2015. Stanovenie spôsobilosti výrobného procesu trieskového obrábania = Estimation of metal machining process capability. In: Kvalita, technológie, diagnostika v technických systémoch. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2015, s. 12--17. ISBN 978-80-552-1329-3 (brož.).
2. HRUBEC, J. - PRÍSTAVKA, M., - CSEH, E. – HRUBEC, M., 2011. Capability Of Manufacturing Machines. In: Toyotarity. Heijunka, Dnipropetrovsk, 2011. ISBN 978966-1507-74-5.
3. HRUBEC, J. – PRÍSTAVKA, M., 2010. The quality improvement by self-evaluation according to CAF 2006 model at the Slovak university of agriculture in Nitra. In: Toyotarity. Knowledge using in service management, Warszawa, 2010. ISBN 978-8361949-24-4
4. HRUBEC, J. – PRÍSTAVKA, M., 2011. Quality Management System in the Educational Process. In: Quality, Technological, Improvement, Trnava, 2011. ISBN 978-80-8929144-1
5. JESENSKÁ J., 2016. Zvyšovanie výkonnosti výrobných procesov pomocou nástrojov kvality, [bakalárska práca], Nitra, 2016.
6. KANGALOV, P., 2012. Failure theories and fault detection. Ruse: Angel Kanchev University of Ruse, 2012. ISBN 978-619-90013-5-6.
7. KANGALOV, P., 2013. Methods and diagnostic tools. Ruse: Angel Kanchev University of Ruse, 2013. ISBN 978-619-90013-3-2.
8. PONJIČAN, O., – BAJKIN, A., – FINDURA, P., – PRÍSTAVKA, M., 2012. Influence the Rotary Tiller Rotor Rotation Direction in Soil Tillage Quality. In: Savremena poljoprivredna tehnika. Vol. 38, no.4 (2012), s. 317--326. ISSN 0350-2953.
9. PRÍSTAVKA, M. - BELOEV, H. – KROČKO, V., 2014. Quality Control in Production Processes: scientific monograph. 1. vyd. Ruse : Angel Kanchev University of Ruse, 2014. ISBN 978-619-7071-62-7 (brož.).
10. PRÍSTAVKA, M. – BELOEV, H., 2015. Engineering of Products Quality. 1. vyd., Ruse: Angel Kanchev University of Ruse, 2015. 186s . ISBN 978-954-712-655-8.
11. PRÍSTAVKA, M., – HRUBEC, J., – ŠKŮRKOVÁ, K., 2008. Spôsobilosť meracieho zariadenia. In: Zborník z 13. Medzinárodnej vedeckej konferencie Kvalita a spoľahlivosť technických systémov 2008, Nitra 20.-21.5.2008. SPU v Nitre, 2008. ISBN 978-80-5520059-0
12. PRÍSTAVKA, M., - HRUBEC, J., 2010. Integrovaný manažérsky systém. In: Zborník z 15. Medzinárodnej vedeckej konferencie Kvalita a spoľahlivosť technických systémov 2010, Nitra 25.-26.5.2010. SPU v Nitre, 2010. ISBN 978-80-552-0390-4
13. PRÍSTAVKA, M., - HRUBEC, J., 2013. Riadenie kvality vo výrobnej organizácii. vedecká monografia. 1. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. 130 s. ISBN 978-80-552-1007-0
14. PRÍSTAVKOVÁ, M. – ŽITŇÁK, M. – LENDELOVÁ, J., 2016. Hazard analysis in operating of the post-harvest lines. In Research in agricultural engineering. 62, (2016), s. S53--S60. ISSN 1212-9151.
15. SAVOV, R. – LANČARIČ, D. – PRÍSTAVKA, M., 2013. Využitie kritérií MBNQA v hodnotení manažmentu kvality v agropodnikateľských subjektoch SR = Utilization of MBNQA criteria in quality management evaluation in agribusiness companies. In: Trendy v podnikání. Roč. 3, č. 4 (2013), s. 26 – 34. ISSN 1805-0603
16. STASIAK-BETLEJEWSKA, R. – PRÍSTAVKA, M. – BELOEV, H., 2014. Qualitative Analysis of the Combine Harvesters Production. In: Agricultural, Forest and Transport Machinery and Technologies, Ruse, Bulgaria, 2014. Vol. 1, ISSN 2367 – 5888
17. STASIAK-BETLEJEWSKA, R. – PRÍSTAVKA, M. – CZAJKOWSKA A. – TÓTH, M., 2015. Influence of machine exploitation effectiveness on furniture production quality level. In: Acta technologica agriculturae. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita - ISSN 1335-2555. Vol. 18, no. 4 (2015), pp. 113-117.
18. UHRÍNOVÁ, D., – MACKELLER, L., – SCHIESS, I., – JABLONICKÝ, J., – PRÍSTAVKA, M., 2011. Operating parameters and emission evaluation of tractors running on diesel oil and biofuel. In: Research in Agricultural Engineering, 2011. Vol. 57, 2011 (Special Issue). Praha: Czech Academy of Agricultural Sciences, 2011. ISSN 12129151. s. 37-44.
19. ŽITŇÁK, M. – KOLLÁROVÁ, K. – MACÁK, M. – PRÍSTAVKOVÁ, M. – BOŠANSKÝ, M., 2015. Assessment of risks in the field of safety, quality and environment in post-harvest line. In Research in agricultural engineering. 61, (2015), s. 26 –36. ISSN 1212-9151.