DEMOGRAFICKÉ ZMENY – UDRŽATEĽNÁ PRÁCA PRE ZDRAVŠÍ A DLHŠÍ PRACOVNÝ ŽIVOT
Obyvateľstvo EÚ starne. Počet ľudí vo veku 60 rokov a starších v EÚ každoročne rastie o viac ako dva milióny. Pracujúca populácia tiež starne, keďže rastie podiel starších zamestnancov v zamestnaní v porovnaní s podielom mladších zamestnancov.
V 27 členských štátoch EÚ sa v období rokov 2010 až 2030 očakáva nárast populácie v produktívnom veku vo veku 55 až 64 rokov približne o 16 percent. Politiky zaoberajúce sa starnutím populácie a jej pracovnej sily sú zamerané na umožnenie toho, aby starší zamestnanci zostali aktívni a produktívni počas dlhšieho obdobia.
Vzhľadom na súčasné smerovania politík, ktoré sú zamerané na zabránenie predčasnému odchodu do dôchodku a na predĺženie účasti pracovnej sily na trhu práce, mimoriadnu dôležitosť nadobúda otázka identifikácie faktorov ovplyvňujúcich rozhodnutia týkajúce sa odchodu do dôchodku. Z výskumu v oblasti zamestnanosti starších zamestnancov vyplýva, že nízka účasť starších osôb na trhu práce je dôsledkom skôr kombinácie mzdových podmienok, nepružnosti organizácie na pracovisku, nedostatočnej kvalifikácie a kompetencií a zlého zdravotného stavu ako zámeru odísť skoro do dôchodku.
Je zrejmé, že predĺženie pracovného života závisí vo veľkej miere od prispôsobenia pracovísk a organizácie práce. Je pravdepodobné, že z úpravy pracovísk môžu mať úžitok pracovníci všetkých vekových kategórií. V niekoľkých štúdiách sa potvrdila potreba ďalšieho výskumu zameraného na to, ako navrhovať pracoviská a ako organizovať prácu, aby vyhovovali potrebám starších zamestnancov.
Potrebný je tiež ďalší výskum o vplyvoch špecifických expozícií na pracoviskách na proces bežného starnutia. Najvyššiu mieru pozornosti si zaslúžia zásahy na pracoviskách orientované na starších zamestnancov vrátane zlepšenia organizácie práce, odbornej prípravy a prispôsobenia pracovísk.
V najbližších rokoch bude trh práce, v oveľa väčšej miere než v minulosti, charakterizovaný rastúcou rozmanitosťou. V dôsledku diverzifikácie ponuky pracovnej sily rastie potreba zapojiť demograficky rozmanitejšie pracovné sily (ženy, migrantov, mladších a starších zamestnancov a zamestnancov so zdravotným postihnutím). Tieto demografické skupiny sú disproporcionálne zastúpené v zamestnaniach s neistými pracovnými podmienkami a neštandardným pracovným časom.
Chýbajú informácie a výskum týkajúci sa týchto skupín zamestnancov a zamestnaní, v ktorých pracujú. Keďže podiel týchto skupín na pracovnej sile rastie, je veľmi dôležité monitorovanie a výskum meniaceho sa rozsahu a povahy rizík, ktorým sú títo zamestnanci vystavení.
K dispozícii je množstvo dôkazov, z ktorých vyplýva, že starnutie vedie k zvýšenému riziku vzniku zdravotných porúch a chorôb a tie bývajú najčastejším dôvodom odchodu pracovných síl pred zákonom stanoveným vekom odchodu do dôchodku. Ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy (MSD) a rastúci výskyt duševných chorôb sú hlavnými diagnostickými príčinami odchodu do invalidného dôchodku. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité organizovať prácu a navrhovať pracoviská takým spôsobom, aby sa prejavom (alebo aspoň zhoršeniu) týchto chorôb dalo predchádzať a aby sa väčšiemu počtu zamestnancov umožnilo pracovať do zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku.
Aj keď existujú dôkazy, že výskyt bežných zdravotných problémov sa skutočne zvyšuje vekom vplyvom normálneho a nevyhnutného procesu starnutia, toto nemusí nevyhnutne brániť pracovnému výkonu a nepredstavuje to opodstatnený dôvod na vylúčenie osoby z radov pracovných síl. Je potrebné viac skúmať, ako by mali byť navrhnuté pracoviská a organizovaná práca, aby sa splnili potreby ľudí s chronickými ochoreniami a zdravotnými stavmi. Okrem toho je potrebné určiť kroky, ktorými by sa predišlo práceneschopnosti a zbytočným stratám zamestnania.
Mnohí zamestnanci natrvalo opúšťajú trh práce v dôsledku zdravotných problémov alebo zdravotného postihnutia a príliš malému počtu osôb so zníženou pracovnou schopnosťou sa podarí zostať v pôvodnom zamestnaní. Výdavky na invalidné dávky sa stali významnou záťažou pre verejné financie a bránia hospodárskemu rastu, pretože znižujú efektívnu ponuku pracovnej sily.
Hlavné faktory naznačujúce zdravotné postihnutie sú do značnej miery známe.
V intervenčných štúdiách na pracoviskách, ktoré sú zamerané na prevenciu zdravotného postihnutia z dlhodobého hľadiska, sú však k dispozícii len útržkovité informácie. Bez ohľadu na diagnostické aspekty sa vyžaduje ďalší výskum týkajúci sa určujúcich faktorov výsledkov návratu do zamestnania založený na dlhodobých údajoch. [1]

ODÔVODNENIE TÉMY KAMPANE, ZAMERANEJ NA VŠETKY VEKOVÉ KATEGÓRIE S OSOBITNÝM ASPEKTOM NA ROZDIELNOSŤ PRÍSTUPU HODNOTENIA RIZÍK S OHĽADOM NA VEK
Európska pracovná sila starne. Vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje, v dôsledku čoho sa predlžuje aj pracovný život.
Práca prospieva fyzickému a duševnému zdraviu a dobré riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zvyšuje produktivitu a efektivitu. Demografické zmeny môžu spôsobovať problémy, ale zabezpečenie udržateľného pracovného života prispieva k zvládnutiu týchto výziev.
Hlavné ciele kampane:
- propagácia udržateľnej práce a zdravého starnutia od začiatku pracovného života,
- predchádzanie zdravotným problémom počas celého pracovného života,
- ponuka spôsobov riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti so starnúcou pracovnou silou, a to pre zamestnávateľov, ako aj pre zamestnancov,
- podpora výmeny informácií a príkladov dobrej praxe.

ZAMESTNÁVANIE V KONTEXTE S BEZPEČNÝMI A ZDRAVÝMI PODMIENKAMI POČAS CELÉHO PRACOVNÉHO ŽIVOTA
Model práce, keď zamestnanec išiel do dôchodku zo svojho prvého a jediného zamestnania, sa stáva nenávratnou minulosťou. Tradičná „práca na celý život“ takmer vymizla a nahradilo ju ekonomické prostredie nestability a neistoty práce. Zmenili sa aj vyhliadky a očakávania zamestnancov v súvislosti s prácou. To, čo sa v minulosti považovalo za výslovné negatívum, teda časté striedanie zamestnania a pracovných pozícií, je dnes výhodou. Znamená to viac skúseností, praktických zručností, poukazuje na flexibilitu i širší obzor a to prináša viac šancí uspieť na trhu práce a postupovať v kariére.
Uvedené zmeny sa výrazne dotýkajú hlavne starších zamestnancov, ktorí boli zvyknutí pracovať za iných podmienok, a preto sú náchylnejší pociťovať tieto zmeny negatívne.
Vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov, ktoré hovoria o výraznom starnutí populácie, sústreďuje Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia (ďalej EU-OSHA) svoju pozornosť v najbližších dvoch rokoch na staršiu pracovnú silu a vytvorenie vhodných podmienok na pracoviskách tak, aby boli vhodné pre všetky vekové kategórie a aby zamestnanci aj vo vyššom veku odchádzali do dôchodku v dobrom zdraví. Kampaň „Bezpečná práca v každom veku“, ktorá sa oficiálne začala pred rokom v Bruseli, si kladie za cieľ vysvetliť zamestnávateľom, že kvôli zabezpečeniu produktívneho a konkurencieschopného prostredia sú nútení využiť čo najviac schopností a skúseností starších zamestnancov. Mnohí zamestnávatelia už dnes pochopili výhody zamestnávania a udržania starších pracovníkov v rámci multigeneračných pracovísk, ako aj fakt, že väčšina starších pracovníkov je rovnako produktívna ako mladší pracovníci.
Elektronická príručka, ktorú pripravila EU-OSHA na podporu kampane, obsahuje jednoduché nástroje a kontrolné zoznamy, množstvo upozornení na užitočné zdroje informácií, poskytujúce odborné rady a riešenia. Príručka je v elektronickej podobe k dispozícii na webovej stránke www. osha.europa.eu. Obsahuje kvíz, ktorý obsahuje niekoľko zaujímavých faktov, ako napríklad aj to, že:
• V priebehu nasledujúcich 50 rokov sa v Európe očakáva pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku o takmer 42 miliónov, čo zodpovedá takmer celej populácii Španielska.
• Štatistiky poukazujú na vyššia pravdepodobnosť, že k pracovnému úrazu dôjde u mladších pracovníkov, ale starší pracovníci môžu mať vážnejšie zranenia a v tejto kategórii je aj viac smrteľných úrazov.
• V súčasnosti je až jedna štvrtina pracovníkov presvedčená, že nebude môcť robiť rovnakú prácu, keď budú vo veku 60 rokov.
• Najvýraznejším problémom pre pracovníkov nad 55 rokov je, keď sú vylúčení zo vzdelávania, negatívne stereotypy na pracovisku a nedostatok príležitostí postupne sa pripraviť na odchod do dôchodku.
• Viac ako 60 percent ľudí vo veku nad 50 rokov má pocit, že sú fit tak po stránke zdravotnej, ako aj psychickej a cítia sa tak dobre, ako keď boli mladší.
• Kognitívne výkony pracovníkov, ako je inteligencia, znalosti, komplexné riešenie problémov a zručnosti sa pravdepodobne zvyšujú až do veku 60 rokov.
• Najvyššia miera zamestnanosti ľudí vo veku 55 a viac je vo Švédsku (36 percent), následne v Lotyšsku (32 percent) a Estónsku (30 percent).
• Staršie ženy majú viac negatívnych skúseností so šikanovaním a obťažovaním ako starší muži
Okolo roka 2060 bude najrýchlejšie rastúcou časťou populácie veková skupina nad 80 rokov.

CENA ZA DOBRÚ PRAX V OBLASTI BOZP
EU-OSHA prostredníctvom svojich národných kontaktných miest a predsedníctva Rady Európskej únie vyzýva na zasielanie príspevkov do 13. ročníka súťaže o Cenu za dobrú prax v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) v rámci aktuálnej kampane. Cieľom súťaže, ktorá je súčasťou kampane Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie, je oceniť organizácie, ktoré významným a inovačným spôsobom prispeli k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v súvislosti so starnúcou pracovnou silou.
Agentúra EU OSHA hľadá príklady, ktoré ukazujú holistický prístup k riadeniu BOZP a uplatňovanie prevencie rizík počas celého pracovného života, aby sa zabezpečilo zdravé starnutie.
Porota, ktorá bude vyhodnocovať zaslané príspevky, sa zameria aj na udržateľnosť a možnosť prenosu opatrení na iné pracoviská. Vítané sú príspevky od všetkých európskych zamestnávateľov a zamestnancov, ako aj sprostredkovateľov, napríklad sociálnych partnerov, pracovníkov zaoberajúcich sa BOZP, odborníkov a poradcov v oblasti BOZP na úrovni pracovísk.
Na slávnostnom odovzdávaní cien v apríli 2017 budú víťazom odovzdané ocenenia a oslávia sa úspechy všetkých účastníkov.
Podrobnosti o všetkých víťazných a ocenených príkladoch sa uvedú v publikácii, ktorá bude v rozsiahlej miere distribuovaná po celej Európe a bude propagovaná na webovej lokalite agentúry EU-OSHA.
Prihlásiť možno každý príklad z reálneho života, ktorý sa týka efektívneho riadenia BOZP v súvislosti so starnúcou pracovnou silou.
V prihlásených príkladoch by malo byť jasne opísané, ako sa vhodné postupy riadenia otázok týkajúcich sa veku realizovali na pracovisku a čo sa dosiahlo, vrátane takých aspektov, ako napríklad:
• ako sa v riadení BOZP a riadení ľudských zdrojov (napr. prostredníctvom politík pre riadenie otázok týkajúcich sa veku) zohľadňuje veková rozmanitosť;
• hodnotenie rizík na základe veku a zodpovedajúca úprava pracovísk;
• vypracovanie a realizácia opatrení a/alebo praktických nástrojov na riadenie starnúcej pracovnej sily;
• prevencia zdravotného postihnutia a politiky alebo opatrenia zamerané na návrat do práce;
• konkrétne opatrenia zamerané na starších zamestnancov a/alebo nebezpečenstvá a riziká špecifické pre starších zamestnancov.
Čo by mal obsahovať príspevok do súťaže
• holistický prístup k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, vrátane všetkých aspektov riadenia otázok týkajúcich sa veku na pracovisku;
• celoživotný prístup k prevencii;
• skutočné a preukázateľné zlepšenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia a pohody pri práci;
• efektívnu participáciu a zapojenie zamestnancov a ich zástupcov;
• uprednostnenie kolektívnych opatrení, zameranie sa na jednotlivca (podpora zdravia by mala byť spojená s ochranou zdravia);
• udržateľnosť opatrenia aj v budúcnosti;
• možnosť prenosu na iné pracoviská (v iných členských štátoch, v odlišných odvetviach a v rôzne veľkých podnikoch);
• aktuálnosť (opatrenie by malo byť nové alebo by nemalo byť široko propagované).
Opatrenie by okrem toho malo spĺňať príslušné právne požiadavky na zaručenie BOZP členského štátu, v ktorom sa realizovalo a v ideálnom prípade ísť aj nad ich rámec. Produkty, nástroje a služby vytvorené na komerčné účely sa v súťaži nebudú zohľadňovať.
Príklady dobrej praxe ocenené v predchádzajúcich rokoch sú k dispozícii na webovej stránke agentúry EU-OSHA na: https://osha.europa.eu/en/healthy workplaces campaigns/awards/ good practice awards.
Podrobnosti o súťaži poskytuje národné kontaktné miesto, ktorým je Národný inšpektorát práce. Kontakty na národné kontaktné miesta a kontaktné osoby sú zverejnené na webovej stránke www.healthy workplaces.eu/fops.

HODNOTENIA RIZÍK SO ZOHĽADNENÍM VEKU ZAMESTNANCOV
Hodnotenie rizík je základnou požiadavkou európskeho prístupu k prevencii pracovných
úrazov a chorôb z povolania. Táto povinnosť, vychádzajúca z Rámcovej Smernice 89/391 EHS je premietnutá do legislatívy všetkých členských štátov EÚ. Pri hodnotení rizík treba zohľadniť všetky skutočnosti, vek zamestnancov nevynímajúc. Pri hodnotení rizík na základe veku je potrebné zohľadňovať rozdiely medzi jednotlivými pracovníkmi vrátane možných rozdielov vo funkčných schopnostiach a zdravotnom stave a tiež zdravotné postihnutia a rodové otázky.
V kontexte s výzvou kampane EU-OSHA „Zdravé pracoviská pre všetky vekové kategórie“ treba zdôrazniť, že vytváranie zdravých pracovísk pre starších nemôže v žiadnom prípade znamenať zanedbanie starostlivosti o mladých zamestnancov. Pri hodnotení rizík v prípade mladých zamestnancov je potrebné zohľadniť ich fyzický a duševný rozvoj, nezrelosť a nedostatok skúseností. Pokiaľ ide o starších zamestnancov, viac pozornosti treba venovať ich činnostiam v takých situáciách, ako napríklad práca na zmeny a práca s vysokým fyzickým zaťažením, v horúcich a chladných podmienkach. Starší pracovníci však netvoria homogénnu skupinu a rozdiely medzi jednotlivými pracovníkmi vo funkčných schopnostiach, ako aj v zdravotnom stave vekom narastajú. V procese hodnotenia rizík je potrebné prihliadať na rozmanitosť a sústrediť sa na pracovné požiadavky v súvislosti so schopnosťami a zdravotnými stavom jednotlivcov. V staršom veku dochádza k zmenám vo fyziológii a psychike, ale to nemusí nevyhnutne ovplyvniť výkonnosť starších zamestnancov.
Vek je len jedným z aspektov rôznorodej pracovnej sily a pri hodnotení rizika na pracoviskách na základe veku treba zohľadniť charakteristiky rôznych vekových skupín súvisiace s vekom vrátane potenciálnych zmien funkčných schopností a zdravotného stavu.
Medzi riziká týkajúce sa starších zamestnancov patria najmä:
• fyzicky náročné pracovné zaťaženie,
• riziká spojené s prácou na zmeny,
• horúce, chladné, hlučné alebo inými nepriaznivými faktormi ovplyvnené pracovné prostredie.
Keďže individuálne rozdiely sa vekom zväčšujú, nemožno zovšeobecniť hodnotenie len s ohľadom na skutočný vek. Do úvahy treba vziať aj pracovné nároky so zreteľom na schopnosti a zdravotný stav jednotlivca.

STARNÚCA PRACOVNÁ SILA A JEJ VPLYV NA ZDRAVOTNÍCKE SLUŽBY
Keďže v nasledujúcich 10 až 20 rokoch odíde do dôchodku veľký počet pracovníkov, pracovná sila v oblasti zdravotnej starostlivosti v EÚ sa výrazne zredukuje. V roku 2009 približne bolo 30 percent všetkých lekárov v EÚ vo veku nad 55 rokov a v roku 2020 sa očakáva, že do dôchodku ich odíde vyše 60 000 alebo 3,2 % všetkých európskych lekárov ročne. Podľa údajov zhromaždených v niektorých členských štátoch priemerný vek v súčasnosti zamestnaných zdravotných sestier je 41 až 45 rokov, pričom prostredníctvom systému neprichádza dostatok nových mladých pracovníkov, aby nahradili odchádzajúcich. Zamestnanosť v sektore zdravotnej starostlivosti sa zvyšuje najmä medzi staršími pracovníkmi a k nárastu počtu lekárov dochádza hlavne v starších vekových skupinách. Starší pracovníci bývajú spravidla na pracovisku mnohokrát vystavení takým istým nebezpečenstvám ako aj ostatní pracovníci. K najčastejšie sa vyskytujúcim prípadom, ktoré vedú k pracovným úrazom alebo smrteľným nehodám patria pády, napadnutie, expozícia škodlivým vplyvom a nehody pri doprave. V prípade starších pracovníkov často dochádza k závažnejším úrazom ako u mladších. Starší pracovníci, ktorí utrpia pracovný úraz, môžu potrebovať viac času na zotavenie než ich mladší kolegovia.

DEMOGRAFICKÉ ZMENY AKO VÝZVA BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI
Politika Európskej únie poskytuje základný rámec pre problematiku v súvislosti so súčasným demografickým vývojom. Podľa stratégie Európa 2020 demografické zmeny predstavujú jednu z najväčších výziev, ktorým čelí Európa. Na jej zvládnutie bol stanovený merateľný cieľ pre zamestnanosť v EÚ: do roku 2020 musí byť zamestnaných 75 percent populácie vo veku 20 – 64 rokov. Okrem toho cieľom „Strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020“ je riešiť starnutie pracovnej sily.
Vytýčené sú v ňom konkrétne opatrenia na podporu identifikácie a výmeny dobrej praxe na zlepšenie podmienok

POUŽITÁ LITERATÚRA:
[1] Medzinárodná organizácia práce, Providing safe and healthy workplaces for both women and men. 2009. K dispozícii na stránke: http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/@dgreports/@gender/documents/publication/wcms_ 105060.pdf
[2] www.osha.europa.eu

TEXT ING. LAURENCIA JANČUROVÁ, HLAVNÝ RADCA, KONTAKTNÁ OSOBA ZA SLOVENSKO PRE EU-OSHA, NÁRODNÝ INŠPEKTORÁT PRÁCE FOTO ARCHÍV REDAKCIE
Lektorovala: prof. Ing. Hana Pačaiová, PhD.