efcBrusel už podrobne rieši odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Jednou z najbolestivejších oblastí je výpadok príjmov do únijného rozpočtu, ktoré do bruselskej pokladnice doteraz smerovali z Londýna. Nie je vylúčené, že v dôsledku brexitu by Česko mohlo prísť na únijných príspevkoch o 100 miliárd Kč (3,81 miliardy eur).
Briti do pokladnice EÚ dávali viac, než z nej čerpali. V roku 2015 prispeli do spoločného únijného rozpočtu 18 miliardami eur, zatiaľ čo z pokladnice EÚ dostali len 7,5 miliardy eur. Na druhej strane Česko zaplatilo 1,3 miliardy eur, dostalo ale 7 miliárd eur. Na porovnanie, najväčší prispievateľ Nemecko vložilo v roku 2015 do spoločnej "kasy" 24,3 miliardy eur. To bola takmer šestina celkového rozpočtu EÚ.
Ako uviedol server iHNED.cz, podľa odhadov by Česko v súvislosti s brexitom mohlo prísť až o štvrtinu príjmov z takzvaných kohéznych fondov. Z tých sa financuje množstvo projektov v chudobnejších krajinách EÚ.
"Vzhľadom na veľké množstvo neznámych sa dajú dôsledky brexitu dnes len ťažko presne odhadnúť," uviedla česká europoslankyňa za ANO Dita Charanzová. "Pre obe strany Lamanšského prielivu to bude ale znamenať šok. Záleží samozrejme najmä na tom, aké podmienky sa podarí pre odchod vyrokovať," dodala.
Chudobnejšie krajiny pritom odmietajú, že by o dohodnuté príspevky z pokladnice EÚ na budúce roky mali prísť. Európsky parlament dokonca minulý týždeň schválil rezolúciu, podľa ktorej sa kohézne fondy nesmú krátiť.
To sa však nepáči bohatším členom EÚ, ktorí odmietajú výpadok príjmov spôsobený brexitom kompenzovať z vlastného vrecka. Tieto štáty, naopak, trvajú na tom, že sa v rozpočte na ďalšie obdobie (2021-2028) musia nájsť úspory. Všetko ale bude závisieť od ďalších rokovaní Londýna a Bruselu.
"Nie je vylúčené, že ak bude mať Británia záujem na účasti na niektorých politikách EÚ, bude do rozpočtu niečo platiť aj po vystúpení," povedal český europoslanec zvolený za TOP 09 Luděk Niedermayer. "Rovnako sa tak bude diskutovať o tom, či terajšia podoba rozpočtu zodpovedá prioritám členských krajín EÚ," dodal.
"Aj keď tzv. kohézne fondy sú z hľadiska zvyšovania životnej úrovne v ekonomicky slabších krajinách významné (čo je pri existencii voľného pohybu osôb podstatné), v súčasnom období asi existujú vyššie priority. Pravidlá financovania týchto fondov sú navyše pomerne voľne," dodal Niedermayer.
Opatrnosť bohatších štátov únie podporujú podľa českého europoslanca aj korupčné kauzy, veľmi nízke čerpanie prostriedkov a ich podivné smerovanie na neodôvodnené projekty alebo na zvýhodnenie veľkých a silných firiem.
Ak by sa ale Londýn s Bruselom počas rokovaní o brexite nedohodli, čo britská premiérka Mayová nevylučuje, malo by to okrem iného vplyv na vzájomný obchod. "Podľa niektorých štúdií sa napríklad vývozy z EÚ do Británie môžu do roku 2030 prepadnúť až o 31 %," uvádza Charanzová. To sa podľa nej dotkne aj Česka. Veľká Británia je pre ČR štvrtým najvýznamnejším vývozným trhom.
S nižšími vývozmi by sa potom samozrejme krátili aj daňové príjmy a horšie by sa hľadali zdroje financovania európskych projektov. Na druhej strane by potom hrozilo obmedzenie príjmov z pokladnice EÚ.
"Akékoľvek vyčíslenie je dnes veľmi komplikované," uviedla Charanzová. Ako však dodala, štúdia spracovaná minulý rok pre českú vládu hovorí o možnom výpadku príspevkov z fondov EÚ až vo výške okolo 100 miliárd Kč.

Zdroj: TASR