kebNajnovší konflikt medzi Katarom a jeho susedmi v Perzskom zálive môže tieto krajiny stáť miliardy dolárov. To v období, keď ekonomiky štátov v oblasti negatívne ovplyvňujú nízke ceny ropy.
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jemen, Bahrajn a Egypt prerušili v pondelok (5.6.) diplomatické vzťahy s Katarom, pričom krajinu obvinili z podpory terorizmu a spolupráce s Iránom. Následne voči malej krajine zaviedli aj cestnú, námornú a leteckú blokádu.
Katar má vďaka bohatému štátnemu investičnému fondu s objemom aktív 335 miliárd USD (297,80 miliardy eur) veľkú šancu vyhnúť sa v najbližšom období väčšej ekonomickej kríze. Navyše, v poslednom období rozšíril aj prístavné kapacity, čo mu umožňuje pokračovať v kľúčovom exporte skvapalneného zemného plynu, vďaka čomu krajina dosiahla v apríli obchodný prebytok 2,7 miliardy USD. Rovnako má možnosť naďalej dovážať určitý objem potravín po mori a kompenzovať tak dovoz potravín, ktoré pôvodne prichádzali do Kataru po súši zo Saudskej Arábie. Tá je jediným štátom, s ktorým má Katar pozemnú hranicu.
Niektoré sektory katarského hospodárstva však utrpia, ak sa spor bude ťahať niekoľko mesiacov. Toto riziko v pondelok viedlo k prepadu katarského akciového trhu o vyše 7 %. Najmä rýchlo rastúce aerolínie Qatar Airways, ktoré sú základom plánov Kataru stať sa turistickým centrom, pravdepodobne zaznamenajú obrovské straty. Už teraz v rámci vzdušnej blokády majú Qatar Airways zákaz pristávať na niektorých veľkých letiskách na Blízkom východe.
Katar si navyše v poslednom období vo veľkom požičiava, doma aj v zahraničí, keďže investuje do prípravy svetového futbalového šampionátu, ktorý sa uskutoční v roku 2022. Pokles hodnoty katarských dlhopisov povedie k zvýšeniu nákladov na pôžičky, čo výstavbu niektorých projektov môže spomaliť.
Hodnota dlhopisov ďalších štátov združených v šesťčlennej Rade pre spoluprácu štátov v Perzskom zálive (GCC) sa v pondelok prakticky nemenila, niektorí zahraniční bankári ale upozorňujú, že ak bude napätie pretrvávať, náklady na obsluhu dlhu sa zvýšia aj ďalším štátom v oblasti. "Ak sa tento spor čoskoro nevyrieši, dôsledky môžu byť rozsiahle," povedal jeden zo zahraničných bankárov pôsobiaci v Perzskom zálive. Svoje meno si pre politickú citlivosť súčasnej situácie neželal zverejniť.
Štáty GCC sú závislé najmä od vývozu ropy a plynu, takže medzi sebou výraznejšie obchodné a investičné väzby nemajú. To do určitej miery limituje vplyv súčasného konfliktu. V niektorých oblastiach ale môžu Kataru náklady vzrásť výraznejšie. Napríklad, čo sa týka dovozu potravín. Za rok 2015 doviezol Katar potraviny za 1,05 miliardy USD, z toho potraviny za 309 miliónov USD doviezol zo Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Väčšinu z nich, najmä mliečne produkty, dováža Katar zo Saudskej Arábie cez pozemnú hranicu.
V tomto smere pomoc naznačil Irán, ktorý v pondelok uviedol, že je pripravený dodať Kataru potraviny po mori. Ako povedal predseda iránskej únie vývozcov agroproduktov Réza Nurání, potraviny exportované z Iránu môžu katarské brehy dosiahnuť do 12 hodín.
Vzrásť by mohli aj náklady v katarskom stavebnom sektore. Mnohé stavebné materiály totiž momentálne nie je možné doviezť po súši.
Ku konfliktu medzi Katarom na jednej strane a Saudskou Arábiou, SAE a Bahrajnom na druhej strane došlo pre podozrenie z financovania teroristických skupín už v roku 2014. V tom období však došlo k prerušeniu výhradne diplomatických vzťahov, obchodu sa spor nedotkol. Ekonomické dôsledky osem mesiacov trvajúceho sporu tak boli minimálne.
Teraz sa Saudská Arábia rozhodla pre tvrdší postup. Zatiaľ nie je isté, či sa Rijádu podarí presvedčiť ďalšie krajiny, aby sa pridali a prerušili vzťahy s Katarom. Môže však zvýšiť tlak na zahraničné firmy, aby si vybrali medzi biznisom v Katare a na jej trhu, ktorý je neporovnateľne väčší.

Zdroj: TASR