Transfer poznatkov i technológií patrí ku kľúčovým faktorom rozvoja nielen výskumných organizácií, priemyslu, regiónov, ale i štátu. Výsledkom tohto úsilia bude zlepšenie ekonomiky nášho štátu a tým aj kvality života jeho obyvateľov.
Na konferencii odznelo sedem prednášok, ktoré predniesli siedmi vedci a odborníci vo svojom odbore. Z prednesených príspevkov vyberáme podstatné časti, ktoré poukazujú na zameranie prednášateľov. A nielen to, ale aj praktické výsledky ich práce a uplatnenie v praxi.

Lukáš Zendulka: Podpora transferu poznatkov na národnej úrovni
Lukáš Zendulka (MŠVVaŠ SR) v príspevku uviedol, že kľúčom k dlhodobo udržateľnému hospodárskemu rastu a zvýšeniu konkurencieschopnosti národnej ekonomiky je zvyšovanie produktivity, založenej na inovatívnych výstupoch a výsledkoch výskumu a vývoja. Aby sa dosiahla efektívna realizácia týchto výsledkov v praxi, treba systematicky podporovať transfer poznatkov na národnej úrovni.

František Simančík: Potenciál SAV pri inováciách výrobkov slovenského priemyslu
František Simančík sa vo svojej obsiahlej prednáške venoval niektorým podstatným otázkam pri inovácii výrobkov slovenského priemyslu. Príčinu a dôsledky vidí v dlhodobom zanedbávaní vlastného výskumu v slovenských podnikoch, čo vedie dnes nielen k nižšej kúpnej sile domáceho obyvateľstva v porovnaní so západnými európskymi krajinami, ale aj k narastaniu verejného dlhu pri nevyhnutných investíciách do infraštruktúry a kríze vzdelávacieho systému, ktorému chýbajú najlepšie mozgy, pretože svoje uplatnenie chodia hľadať do zahraničia.
Ďalej uviedol, že SAV ako najväčšia vedecká inštitúcia na Slovensku si je vedomá svojej úlohy a zodpovednosti pri náprave tohto stavu. Pomocou viacerých programov má autentickú snahu prispieť k zvýšeniu inovačnej schopnosti slovenského priemyslu v mnohých oblastiach vedy a techniky.
V prednáške uviedol využitie niektorých produktov, ako je napr. penový hliník a od neho odvodených produktov, ktorým sa venuje jeho tím a ďalšie tímy, s ktorými úzko spolupracuje s cieľom využitia znalostnej ekonomiky, inovačných technológií a dosiahnutia výrobkov s vysokou pridanou hodnotou.

Dušan Petráš (ZSVTS): EUR-ACE štandardy a ich význam
Zástupcom Slovenska v Európskej sieti akreditačných agentúr pre technické vzdelávanie ENAEE je Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností (ZSVTS), ktorý prináša prostredníctvom Akreditačného centra ZSVTS možnosť získať značku EUR – ACE pre študijné programy slovenských technických škôl.
Značka EUR – ACE osvedčuje, že študijný program spĺňa Európske štandardy kvality vysokoškolského technického vzdelávania na prvom a druhom stupni. Aj naše vysoké školy by mali využiť túto možnosť a umožniť ich absolventom získať túto značku EUR – ACE vo väčšom množstve ako doteraz. Študentom poskytuje istotu, že absolvovaním EUR – ACE akreditovaného štúdia, budú spĺňať najprísnejšie kritériá kladené na absolventov v európskej podnikovej praxi.
Od svojho zavedenia v roku 2006 bola táto značka udelená viac ako 2 500 študijným programom v 30 krajinách Európy.

František Solár: Inžiniering v dopravných systémoch pre 21.storočie
František Solár zo Solaris Consulting predniesol prednášku Inžiniering v dopravných systémoch pre 21.storočie. Venoval sa progresívnym dopravným systémom, ktoré navrhuje spoločnosť Sky Way. Tieto systémy sa zaraďujú už medzi transporty novej generácie. Ako uviedol, tieto systémy patria k svetovým unikátom a začínajú sa využívať v praxi.

Monika Rychtáriková: Transfer vedeckých poznatkov v oblasti stavebnej akustiky
Monika Rychtáriková zo SF STU Bratislava predniesla veľmi obšírnu prednášku na tému Transfer vedeckých poznatkov v oblasti stavebnej akustiky.
Zvuk produkovaný v miestnosti, ktorý dopadne na deliacu stavebnú konštrukciu, ju rozkmitá. Vibrovanie konštrukcie pri tom spôsobí zmeny tlaku vo vzduchu, ktoré vytvoria zvukové pole i v susednej miestnosti. Ako náhle sa tieto zmeny tlaku vzduchu začnú opakovať rýchlejšie než 20–krát za sekundu a menej než 20 000–krát za sekundu, začneme tento zvuk vnímať ako počuteľný. Hodnota akustického tlaku musí byť vyššia než 20 mikro Pa, čo zodpovedá prahu počutia, t.j.0 dB. Na meranie zvukovej izolácie stavebných prvkov sa používajú špeciálne postupy a prístroje. Z nameraných údajov sa určí tzv. stupeň vzduchovej nepriezvučnosti v oktávových pásmach od 100 do 3150 Hz. Zariadenie LDV (laserový dopplerov vibrometer) umožňuje odmerať vibrovanie konštrukcie priamo na jej povrchu a odvodiť tak akustický výkon konštrukcie, z ktorého už potom relatívne ľahko dopočítame potrebné veličiny preurčenie stupňa zvukovej nepriezvučnosti.

Miloš Gubrický: Poznatky získané pri štúdiu reologických vlastností priemyselných polymérnych zmesí
Miloš Gubrický (ZSVTS) predniesol príspevok Poznatky získané pri štúdiu reologických vlastností priemyselných polymérnych zmesí, v ktorom sa venoval charakterizácii procesov prebiehajúcich v materiáli, ktorý sa používa na výrobu spojkového obloženia. Experimentálny materiál sa meral pomocou vulkanizačných kriviek pri izotermických podmienkach ohrevu. Ako skúšobný materiál sa použil kompozitný materiál zložený z reaktoplastickej a elastomérnej matrice s rôznymi plnidlami, pri pracovných teplotách 80 – 200°C.

TEXT/FOTO: Dr. PAVOL KLUCHO