obr1Hoci sa radíme ku krajinám s rozvinutým automobilovým priemyslom, nikto nevie takmer nič o technológiách ktoré tvoria karosériu áut, lisujú sa nimi predmety dennej potreby. Tieto technológie sú rovnako dôležité, ako technológie delenia.

 

Odlišnosť technológie
Základná poučka hovorí, že spracovanie plechu je proces práce s kovom, ktorý má za cieľ vytvoriť individuálne výrobky, zostavy, ako aj celé štruktúry.
Zahŕňa to široký rozsah prác a výrob veľkého druhu produktov pre presné diely a jemnú mechaniku. Samozrejme, tento proces zahŕňa široký rozsah skúseností, procesov a nástrojov.

* * * * *
Pokiaľ materiál odrežeme, vystrihneme, bez následného ohnutia, rozšírenia alebo zúženia, len ťažko dostaneme želateľný produkt.
* * * * *

Moderné spracovanie kovov sa vyhranilo a špecializovalo. Dá sa rozdeliť na formovanie, delenie alebo spájanie.
V čom je teda formovanie – inak povedané – tvárnenie kovov za studena, odlišné od procesov ako je sústruženie, delenie, strihanie a podobne? Teoreticky poznatky korešpondujú s reálnou výrobou. V reálnom svete, však tento teoretický svet nesedí s reálnou výrobou. A práve pri tvárení sa prejavuje najviac rozdielov medzi teóriou a praxou.

Pár príkladov

rovnica

Vráťme sa však k základnej definícii. Pri delení sa materiál rozruší, jeho spracovanie je nezvratný proces. Naopak, pri tvárnení materiál zmení tvar, ale jeho celistvosť porušená nie je.
Kto pozná závislosť medzi silou a predĺžením (pevnostná krivka), potom mu určite niečo hovoria pojmy ako medza klzu, medza pružnosti a medza pevnosti.
Medza pružnosti je bod, kde, ak sa materiál predĺži, po odľahčení sa vráti do pôvodného tvaru. Odborníci tomu hovoria spätné vypruženie materiálu. S takýmto ohýbaním by sme žiadny nový výrobok nevytvorili.
Preto materiál musíme namáhať viac, až kým v ňom nenastanú nezvratné zmeny, ale pritom sa nerozruší. Tento bod sa nazýva medza klzu. Ak však budeme materiál namáhať príliš (ostré uhly, veľké sily na malej ploche a pod.), dôjde k jeho porušeniu, čomu sa hovorí, že sme dosiahli medzu pevnosti, po prekročení ktorej sa poruší celistvosť materiálu.

obr3 obr3a

 

Nie je to také jednoduché…
Vráťme sa k ťažnosti. Kým pri technológii delenia potrebujeme, aby materiál bol čo najmenej ťažný (pri strihaní sa materiál nesmie ťahať, ale musí sa čo najrýchlejšie zlomiť), pri tvárnení potrebujeme, aby bol ťažný čo možno najviac.
Ide o problém, ktorý sa veľmi ťažko vysvetľuje nákupcom na obchodných oddeleniach… Stretávame sa s otázkou, prečo sa rovnaký materiál raz pekne formuje a inokedy sa láme? Dôvod je jednoduchý – má síce rovnaké zloženie, ale bol inak spracovávaný, inak valcovaný a pod. Ale toto sú tie malé písmenká v návodoch, ktoré si nákupcovia príliš nevšímajú.

obr2

Ďalší príklad z praxe
V Spojených štátoch sa výroba lietadiel začínala doslova na kolene. Celá generácia lietadiel v 40. až 60. rokoch sa tvorila vyklepávaním na zveráku, následne dobrusovaním a leštením. Výroba výfuku motora, to bola týždňová robota. Bolo však za tým vidieť zručnosť pracovníka. Medzitým sa vývoj posunul ďalej a toto všetko sa museli naučiť nielen moderné stroje, ale aj ich obsluha, ktorá musela vedieť, čo má stroje naučiť. Išlo najmä o to, aby séria výrobku bola až do detailu jednotná.
V najbližších mesiacoch budeme čitateľom prinášať sériu príspevkov o moderných technológiách tvárnenia kovov za studena z rozličných oblastí. Doplníme ich aj praktickými ukážkami konkrétneho použitia, aby tvárnenie kovov bolo pochopiteľné nielen niekoľkým odborníkom, ale aj širokej verejnosti. Osobne dúfam, že to vzbudí viac záujmu o technické štúdium.
Na záver malá poznámka: Na Slovensku boli najlepšími pracovníkmi na tvárnenie kovov naši spoluobčania rómskeho pôvodu. Už 15 rokov mám na dvore valašku od šikovného rómskeho kováča. Je tak štrukturálne prekovaná, že nedokáže začať korodovať!

TEXT: Pavel Okoličányi FOTO: archív MT – MONT